BIBLIA (Martina Diheneščíková; foto: lisagomes.com.br)

Bola dcérou sidonského kráľa Etbála a manželkou izraelského kráľa Achaba. Pod jej vplyvom sa v Izraeli najviac rozšírila modloslužba. Zabíjala Pánových služobníkov verných Bohu. Jezabel je silný démonický duch aktuálny aj v dnešnom svete a v Cirkvi. Preto treba poznať jej charakter, o ktorom sa dozvedáme v Prvej a Druhej Knihe kráľov.

Achabova manželka
Bola to zlá a zákerná žena. Ovládala a manipulovala manžela, aby mohla vládnuť. Slaboch Achab servilne plnil jej vôľu. Slúžil a klaňal sa Bálovi a dal mu postaviť aj chrám v Samárii, taktiež Ašere. Pre vplyv svojej manželky bol najhorším z izraelských kráľov, ktorý zviedol k modloslužbe takmer celý národ.

Obeta na Karmeli
Prorok Eliáš prostredníctvom obety na Karmeli ukázal, kto je pravým Bohom v Izraeli a dal pobiť všetkých Bálových prorokov pri potoku Kišon. Keď sa o tom dopočula Jezabel, poslala mu odkaz: „Nech mi bohovia urobia toto a toto, nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!“ Eliáš sa naľakal a ušiel. V boji s modloslužbou bol úspešný, ale Jezabel ho dohnala na pokraj ľudských síl. Bol taký duchovne vyčerpaný, že si žiadal zomrieť. Až po Božom zásahu bol zasa schopný plniť svoje poslanie.

Nabotova vinica
Achab si zaumienil urobiť z vinice svojho suseda Nabota zeleninovú záhradu. Chcel ho presvedčiť, aby mu ju predal. Ale Nabot povedal: „Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch!“ Achab bol taký zronený, že ani nejedol. Keď sa o tom dozvedela Jezabel, opovrhla ním: „Máš ty moc nad Izraelom. Vstaň, jedz a rozveseľ sa, ja ti zaopatrím vinicu jezraelského Nabota.“ Potom napísala v mene Achaba list, udrela naň jeho pečať a poslala ho starším mesta s obsahom: „Vyhláste pôst a Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľud! Oproti nemu posaďte dvoch mužov, vyvrheľov. Oni nech dosvedčia: ,Rúhal sa Bohu a kráľovi.‘ Potom ho vyveďte a ukameňujte, nech zomrie!“ Takýto pôst sa konal, keď národ postihlo alebo mu hrozilo nejaké nešťastie. Vtedy ľudia hľadali vinníka, pre ktorého ich Boh tresce, a domnievali sa, že trest prestane, ak vinníka sami potrescú. Jezabel dobre poznala zmýšľanie ľudí, preto zosnovala pekelný plán. Predstavení mesta urobili presne tak, ako nariadila. Ona zostala v úzadí, ale použila si iných ľudí, aby dosiahla to, čo chce. Dokonalá manipulátorka a čarodejnica, pretože manipulácia je forma čarodejníctva.

Koniec Jezabel?
Keď sa Achab zmocnil vinice, Boh za ním poslal Eliáša s odkazom: „Vraždil si a zmocnil si sa dedičstva! Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju krv. Ale aj o Jezabel hovorí Pán: ,Psy budú žrať Jezabel na jezraelskom poli.‘“ Achab padol v boji s Amorejčanmi. Na trón nastúpil jeho syn Joram, ale prorok pomazal Jehua za nového kráľa. On mal príkaz od Pána vyhubiť celý Achabov rod, lebo stále trvali smilstvá Jezabel a jej mnohé čarodejstvá. Zabil Jorama a jeho krv vytiekla na Nabotovom poli. Keď Jehu prišiel do Jezraelu, Jezabel si namaľovala oči, ozdobila si hlavu a vyzerala von oknom. Provokatívne sa vysmievala: „Mal sa dobre, Zambri, ktorý zavraždil svojho pána?“ Posmešnou poznámkou pripomína Jehuovi, že trón získal kráľovraždou ako kedysi Zambri, ktorý panoval len sedem dní. Jehu rozkázal komorníkom zhodiť Jezabel z okna a jej krv postriekala múr i kone, a ony ju pošliapali. Keď ju neskôr chceli pochovať, našli z nej iba lebku, nohy a konce rúk. Tak sa naplnilo: „Psy budú žrať telo Jezabel na jezraelskom poli a mŕtvola Jezabel bude ako hnoj na povrchu role, takže nebude možno povedať: Toto je Jezabel.“

Duch Jezabel
Jezabel bola usmrtená, ale nebola pochovaná. Keďže zostala len lebka, nohy a konce rúk, bolo ťažké rozpoznať, že je to ona. Skúsenosti exorcistov potvrdzujú, že Jezabel je silná démonická mocnosť, ktorá pracuje v úzadí a nie je ľahké odhaliť jej identitu. Stále „nie je pochovaná“. Zostala tu jej „lebka“ – rôzne učenia a bludné náuky, ktoré privádzajú ľudí k uctievaniu falošných bohov. Jezabeline „nohy“ predstavujú nohy novodobých „bálových“ prorokov, ktorí chcú Cirkev priviesť k modloslužbe. Pán Ježiš nás pred nimi varoval: „Vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených.“ (Mt 24, 24) A „konce Jezabeliných rúk“ to sú spôsoby, ako sa prezentuje. Tak ako v bábkovom divadle duch Jezabel silno manipuluje a ovláda ľudí, aby dosiahol to, čo chce. Ale Boh s nami nikdy nehrá „bábkové divadlo“, pretože „kde je Pánov Duch, tam je sloboda“ (2 Kor 3, 17). Boh nikdy nesiaha na slobodnú vôľu človeka.

Duch Jezabel sa môže tváriť nábožne, ale iba preto, aby mohol zabíjať verných Pánových služobníkov, ktorí mu nechcú „zapredať dedičstvo po svojich otcoch“. Nositeľmi ducha môžu byť rovnako muži, ako aj ženy: „Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti.“ (2 Kor 11, 13 – 15) Tento chamtivý duch si rád uchmatne cudzí majetok. Ak mu niekto odporuje, použije všetky zbrane – intrigy, klamstvo, osočovanie, falošnú prísahu, vyhrážanie, manipuláciu, smilstvo, čarovanie, ba dokonca aj vraždu nevinného človeka. Buď fyzickú likvidáciu ako v prípade Nabota, alebo vraždu duchovnú – pošpiní česť a dobré meno človeka, aby ho „vyradil z hry“, tak ako dočasne Eliáša. Pri dosahovaní svojich cieľov ide doslova cez mŕtvoly. Útočí na jednotlivcov, rodiny a Cirkev. S obľubou si vyberá vodcov – prorokov, kňazov, vedúcich spoločenstiev, pretože vie, že „keď udrie pastiera, ovce sa rozpŕchnu“ (Mk 14, 27b).

Apokalypsa
Apoštol Ján v Liste tyatirskej cirkvi upozorňuje, že tento duch bude v Cirkvi až do posledných čias: „Ale mám proti tebe, že trpíš ženu Jezabel, ktorá hovorí, že je prorokyňa, a učí, a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám. A dal som jej čas, aby robila pokánie, ale nechce sa kajať zo svojho smilstva. Hľa, vrhnem ju na lôžko bolestí a tých, čo s ňou cudzoložia, do veľkého súženia, ak nebudú robiť pokánie z jej skutkov. Jej deti pobijem smrťou a všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i srdce, a každému z vás odplatím podľa vašich skutkov.“ (Zjv 2, 20 – 23) Ako neuviaznuť v osídlach tohto rafinovaného ducha? Nasledujme Bohorodičku v jej čnostiach.

Mária a Jezabel sú v úplnom antagonizme. Všetci potrebujeme našu nebeskú Matku ako maják. Keď sa loď nášho života zmieta v búrkach liberálnych názorov alebo nám hrozia nárazy na útesy bludných náuk snažiacich sa infiltrovať do lode Cirkvi, aby ju zvnútra potopili, Mária je našou stella maris – morskou hviezdou. Vždy nám ukáže správny smer a cestu, aby loď nášho života bezpečne doplávala do nebeského prístavu jej Syna Ježiša Krista.