Recept na dobré manželstvo: vďaka a milosrdenstvo

SLOVO V RODINE (Richard Vašečka) Mať dobrý recept nestačí. Ak podľa neho nepostupujeme, zostávame hladní či nespokojní. Aj ďalšia ingrediencia receptu na dobré manželstvo volá viac po praktizovaní ako po teoretických vedomostiach. „Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte.“ (Jn 13, 17)

Martuška je gréckokatolíčka, a tak naša svadobná liturgia trvala dve a pol hodiny. Bolo to ale čiastočne aj našou „vinou“. S kňazom sme si totiž dohodli bohatšiu liturgiu slova, a tak sme mali namiesto štandardných dvoch biblických čítaní až päť. V jednom z nich zaznela výzva: „A buďte vďační!“ (Kol 3, 15) Tento text čítala naša svedkyňa. Pred spomínaným slovom urobila prestávku, zdvihla oči, usmiala sa na nás a veľmi dôrazne prečítala: „A buďte vďační!“ Toto slovo nám rezonuje od začiatku nášho manželstva a pamätáme si ho dodnes. Pravidelne ho opakujeme aj našim deťom.

Samozrejmosť?
Vďačnosť je podľa jednej definície pocit, ktorý sa dostavuje, keď nejaké dobro nepovažujeme za samozrejmosť. Podobne ako hovorí Písmo: „Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia“ (Ž 103, 2). Sv. Pavol bol vo svojich listoch miestami veľmi kritický, ale vždy ich začínal vzdávaním vďaky za adresátov: „Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem“ (Flp 1, 3).
Výskumy potvrdzujú, že spokojné manželstvá sú práve tie, v ktorých si partneri prejavujú vďačnosť. Keď nevieme byť vďační, sami sa oberáme o pocit uspokojenia z nášho manželského vzťahu. Aj Svätý Otec František odporúča kresťanským manželstvám tri „zázračné“ slovíčka: „prosím, ďakujem, odpusť“.
Cestou k dobrému manželstvu je prejavovať si viac vďaky a uznania. Aj naša prípadná kritika a napomínanie budú prijaté oveľa lepšie, ak ich bude predchádzať dostatok chvály a povzbudzovania. Nešetrite vďakou a pochvalou. Radšej sa uskromnite s frflaním a sťažnosťami. Dobrá rada znie: „Pomer medzi pochvalou a kritikou by mal byť najmenej tri k jednej.“ Najmenej. Môže byť však aj oveľa vyšší. Skúste si to niekedy zmerať. Vďačnosťou dosiahnete určite oveľa viac ako neustálym zdôrazňovaním negatívnych vecí.
V prvom rade si potrebujeme uvedomiť všetky tie dobré „samozrejmosti“, ktoré sú vďaka nášmu manželskému partnerovi a vzťahu s ním súčasťou nášho života. Treba si na to nájsť čas, pouvažovať o tom a otvorene si to povedať. Možno aj napísať. A potom za to začať ďakovať. Napríklad: „Ďakujem ti, že nie som sám, ale mohol som tento deň prežiť s tebou.“

Melón
S Martuškou sa smejeme na spoločnom zážitku, ktorý sme pomenovali Melón. Krátke vysvetlenie: Martuška bola dvanásť rokov na materskej, a tak som do mesta cestoval väčšinou iba ja. Chodil som tam do práce, vozil som deti do školy a škôlky, nakupoval som. Ona zostávala doma s naším najmenším dieťaťom.
V jeden pracovný deň poobede som zaparkoval na parkovisku pred bytovkou, v ktorej býva niekoľko kresťanských rodín z nášho spoločenstva. Mal som za sebou náročný deň. Niekoľko vyučovacích hodín s gymnazistami, zber našich detí z viacerých školských zariadení v meste, nákup v supermarkete. Bol som celkom uťahaný. Počas posledných pár metrov som ešte v aute adresoval Pánovi krátku modlitbu za stretnutie s Martuškou. Zo skúsenosti totiž viem, že keď sa stretne otcova pracovná vyčerpanosť a psychika mamičky na materskej, niekedy to riadne iskrí aj pri tých najlepších úmysloch.
Okolo bytovky sa pohybovalo niekoľko ľudí, ktosi robil čosi na balkóne. Kývol som im a pozdravil. Martuška stála na balkóne a sledovala, ako sa súkame z auta a vykladáme veľký nákup. Zrazu zvolala: „Melón? Prečo si kúpil melón? Ešte určite nebude dobrý (nebola sezóna)!“ Všetci okolo domu a na balkónoch otočili hlavy a pozorne sledovali, čo bude nasledovať.
Trocha som stuhol, ale zostal som ticho. Keď som vošiel do domu, povykladal som celý nákup na stôl, zrátal som položky a povedal: „Láska, chcem počuť tridsaťdvakrát ďakujem a jednu kritiku. Možno ten melón fakt nebude dobrý, ale kúpil som ho z lásky k vám. Veď vieš, že ja melón nejem.“ Mimochodom, melón bol nakoniec vraj veľmi dobrý!
Východiskovým bodom zmeny, ktorú potrebujeme, je naša myseľ. Myslíme si: „Keď je urobiť nejakú vec samozrejmosťou pre mňa, prečo by to nemalo byť samozrejmosťou aj pre môjho partnera a mal/mala by som mu za to ďakovať?“ Odložte pýchu, uznajte a oceňte dobro, ktoré koná váš manžel/manželka. Neberte to ako samozrejmosť. A povedzte mu/jej to nahlas!

Dobroreč!
V kresťanských kruhoch sa často používa termín požehnanie. Pochádza z gréckeho slova eulogeo či latinského benedico. V oboch prípadoch je doslovným prekladom spojenie „dobro hovoriť“. Jedným z bežných prekladov je aj „dobrorečenie“. Hovorenie dobra má veľkú moc! Ak chcete dobré manželstvo, naučte sa hovoriť dobro – teda žehnať. Začnite sa v tom cvičiť. Úplne tak ako človek cvičí, keď sa chce naučiť hrať na nejakom hudobnom nástroji, keď chce zdokonaliť svoju pohybovú zručnosť alebo keď sa chce zlepšiť v cudzom jazyku. Nikto asi nepokladá za rozumný argument vyjadrenie typu: „Ja nikdy nebudem vedieť hovoriť po anglicky, pretože nie som Angličan“. Rovnako sa každý môže naučiť ďakovať.
Božie slovo nás k tomu vyzýva: „Pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás.“ (1 Sol 5, 18) Božia vôľa je ďakovať, hovoriť dobro. Boh chce, aby ste zahrnuli svojho manželského partnera vďakou a požehnaním! A to pri všetkom, t. j. za každých okolností. Príjemných, ale aj tých menej príjemných. Rozhodnite sa pre to a nájdite v tom záľubu!
Má to ešte jeden vedľajší účinok. Váš manželský partner začne byť oveľa lepší! Ale nie preto, že by sa zmenil on – hoci žehnanie má postupne aj tento dôsledok – ale preto, že sa zmení v prvom rade vaše srdce, vaše zmýšľanie a váš pohľad na neho!
Aj Najsvätejšia sviatosť, Eucharistia, je doslova vzdávaním vďaky! Znova a znova čítame v evanjeliu: „Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil … Potom vzal kalich, vzdával vďaky.“ (Mt 26, 26 – 27) Nasledujme Ježiša a buďme eucharistickí aj v tomto!

Nefrfli!
Mnohí sú otrávení neustálym frflaním a sťažovaním sa. Písmo nás varuje: „Nesťažujte sa, bratia, jeden na druhého, aby ste neboli odsúdení.“ (Jak 5, 9) Namiesto toho nám odporúča, aby sme „vynikali vo vzdávaní vďaky“ (Kol 2, 7). A konkrétne radí: „Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré … Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás.“ (Ef 4, 29 – 31) Nemôžeme ani pomyslieť na dobrý manželský vzťah, ak sa stále sťažujeme, lebo partner nespĺňa naše predstavy a očakávania, v kuse sa hneváme, rozhorčujeme, kričíme a hovoríme zlé slová. Niekedy naše sťažnosti na nášho manželského partnera hraničia naozaj až s rúhaním a veľkou nevďačnosťou voči Bohu.
Prejavenie vďaky, pochvala, ocenenie sú pre dobré manželstvo naozaj kľúčové. Bez tejto ingrediencie sa tento recept nedá zrealizovať. Darmo bude všetko ostatné dobré, ak my to dobro nebudeme vidieť, nedokážeme oceniť, nebudeme vedieť vysloviť.
Bez vďačnosti niet spokojnosti!

pexels-photo-192329Úcta
S láskou a vďačnosťou je úzko spojená aj úcta voči manželskému partnerovi. V manželskom sľube znie: „Budem ťa milovať a ctiť.“ Mnohí v manželstvách poukazujú na praktické skutky lásky voči svojmu partnerovi (zarábam, urobil som, postavil som, varím, upratujem, periem…), ale správajú sa voči nemu neúctivo. Úcta však spočíva skôr v tom, ako sa ku mne správaš, než v tom, čo pre mňa robíš.
Úcta je rovnako dôležitá ako láska. Pre mužov je niekedy dokonca aj dôležitejšia. Preto Písmo zdôrazňuje: „Každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža.“ (Ef 5, 33) Na inom mieste však vyzýva aj mužov, aby aj oni preukazovali úctu svojim ženám (porov. 1 Pt 3, 7).
Neúcta človeka roztrpčuje a dráždi. Ak svojmu manželskému partnerovi neprejavujeme úctu – nerešpektujeme ho, neberieme ho vážne, nedôverujeme mu, podozrievame ho, zľahčujeme jeho osobu a jeho názory, podceňujeme ho, adresujeme mu posmešky, a to aj verejne, sme voči nemu ironickí, ignorujeme jeho osobu, jeho túžby a jeho potreby – jeho srdce sa pred nami začína zatvárať. Nie nadarmo nás Božie slovo preto vyzýva: „Nedráždime sa navzájom.“ (Gal 5, 25)

Recept na dobré manželstvo: milosrdenstvo
V manželstve neriešime, bohužiaľ, vždy len príjemnosti. Ďalšia prísada do receptu na dobré manželstvo je schopnosť zvládnuť aj ťažké veci.

Richard Vašečka
foto: ???
Vďačnosť, o ktorej sme hovorili v predchádzajúcej kapitole, je ocenením dobrých vecí prítomných v našom manželstve. Pretože svet nie je dokonalý a my sme hriešnici, stojíme pred výzvou zvládnuť aj veci zlé a nedokonalé. Katechizmus to opisuje veľmi plasticky: „Každý človek skusuje zlo okolo seba a v sebe. Táto skúsenosť sa pociťuje aj vo vzťahoch medzi mužom a ženou. Ich zväzok bol vždy ohrozovaný nesvornosťou, duchom panovačnosti, nevernosťou, žiarlivosťou a spormi, ktoré môžu viesť až k nenávisti a roztržke.“ (KKC 1606)

Kto je náš nepriateľ?
Ak nechceme, aby nám tieto ohrozenia zničili manželstvo, potrebujeme si v prvom rade uvedomiť, že naším nepriateľom nie je za žiadnych okolností náš manželský partner: „Podľa viery tento neporiadok, ktorý s bolesťou konštatujeme, nepochádza z prirodzenosti muža a ženy ani z prirodzenej povahy ich vzťahov, ale z hriechu“ (KKC 1607). Problémom nie je môj manžel, moja manželka, ale hriech!
Boh ponúka jasný spôsob, ako sa vyrovnať s hriechom: „Buďte k sebe navzájom milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi“ (Ef 4, 32). Bez milosrdenstva a odpustenia nemáme šancu na dobré manželstvo.
Odpustiť neznamená zatvárať si oči pred zlom, tváriť sa, že sa nič nestalo. Aj Ježiš sa ohradil, keď mu ubližovali (porov. Jn 18, 23). Neznamená to ani zriecť sa napomenutia k pokániu. Odpustiť znamená zriecť sa odplaty, nepustiť sa do súboja – kto z koho. Špeciálne v manželstve môžeme len obaja vyhrať alebo obaja prehrať, ale nikdy nie poraziť toho druhého.

Kamenné srdce
Práve v manželstve to môže byť najťažšie. Mnohí majú pocit, že nikto im neublížil tak ako ich manželský partner. Od neho totiž očakávame najviac a máme voči nemu (aspoň spočiatku) najviac otvorené srdce. Mimovoľnou reakciou na zranenie je u mnohých manželov postupné zatvrdzovanie srdca, ktoré vedie k odcudzeniu alebo aj rozvodu. O tom hovorí Ježiš: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky“ s dôvetkom „ale od počiatku to nebolo tak“ (Mt 19, 8). Pretože Boží plán je iný: „Odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa“ (Ez 36, 26). Kamenné srdce sa môže zdať výhodnejšie ako srdce z mäsa. Nebolí. Ale ani nežije a nemiluje. Život a láska bolí. Riešením bolestivých zranení nie je zatvrdzovanie si srdca, ale odpustenie.

Odpúšťaj!
Odpustiť nie je ľahké, ale je to absolútne kľúčové. Bez každodenného opakovaného odpúšťania nie je dobré manželstvo možné. Náš hnev sa nesmie hromadiť: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; a nedávajte miesto diablovi!“ (Ef 4, 26 – 27). Hnev nemusí byť nutne hriechom. Podľa katechizmu je to aj názov emócie, ktorou odmietame niečo, čo pokladáme za zlé (porov. KKC 1765). Odpustenie bráni, aby sa z tejto emócie vyvinula zloba či nenávisť.
Silnou inšpiráciou je Ježiš na kríži, ktorý chce ospravedlniť svojich katov pre nevedomosť: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34) či sv. Štefan, ktorý žiada milosrdenstvo pre svojich vrahov: „Pane, nezapočítaj im tento hriech“ (Sk 7, 60).
Modlitba, ktorú nás naučil Ježiš osobne, nepripúšťa žiadne pochybnosti: „Vy sa budete modliť takto: ,Otče náš… odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.‘ Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy“ (porov. Mt 6, 9 – 15).
Sv. Pavol ukazuje štandard kresťanského života: „Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti“ (Kol 3, 12 – 14).
Dobrou pomôckou je prestať s upodozrievaním a pripisovaním zlého úmyslu: „Nerozvážnym posudzovaním sa previňuje ten, kto hoci aj mlčky bez dostatočného podkladu pripúšťa ako pravdivú nejakú morálnu chybu blížneho. Aby sa vyhlo nerozvážnemu posudzovaniu, každý sa má usilovať, pokiaľ možno, vysvetľovať si v priaznivom zmysle myšlienky, slová a skutky svojho blížneho“ (KKC 2477 – 2478). Takéto posudzovanie a upodozrievanie nám potom bráni prekročiť múr, ktorý nás oddeľuje, a pristúpiť k odpusteniu a zmiereniu. Zrieknite sa ho a rozhodnite sa ho zanechať!

Za dokonalosťou
Ježiš ďalej dobre radí (aj manželom): „Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“ (Mt 9, 13). Mnohí sú pre prostredie a výchovu orientovaní na výkon (obeta). Evanjelium nás pozýva naučiť sa dať prednosť milosrdenstvu. Vo vzťahu k sebe i k manželskému partnerovi. Čo je milosrdenstvo, nám napovedá už samotné slovo, obsahujúce výrazy „milý, milovať“ a „srdce“. Milé srdce, milujúce srdce, srdce, ktoré sa zmilúva.
Písmo nás vyzýva k dokonalosti: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Dokonalosť však nespočíva vo výkone, v obete, ale práve v milosrdenstve. Evanjelista Lukáš uvádza Ježišove slová takto: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec“ (Lk 6, 36). Boh je ako milosrdný otec z podobenstva o márnotratnom synovi (porov. Lk 15, 11 – 32). My sme niekedy ako jeho starší syn. Nechceme odpustiť bratovi a vyčítame otcovi jeho milosrdenstvo: „Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.“
My ponúkame výkon, Boh i náš manželský partner chcú srdce. Milosrdné srdce. Manželstvo a rodina prinášajú so sebou množstvo povinností a nárokov. Nesmieme však dovoliť, aby sme sa zamerali na výkon a zabudli na to, čo je podstatné – na manželský vzťah a lásku. Povedané slovami milosrdného otca: „Ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje“.
Inšpirujme sa Božím milosrdenstvom a buďme ako Otec:
„Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti,
on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby,
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou.
Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme,
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu,
tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
Ako sa otec zmilúva nad deťmi,
tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení;
pamätá, že sme iba prach.“
(Ž 103)

Ťažké veci nemusia vznikať len vnútri nášho manželského vzťahu, ale môžu prichádzať aj zvonku. Zdraví ľudia a zdravý vzťah zvládnu – s pomocou Božej milosti – aj kritické situácie a veľkú záťaž. Musíme sa však usilovať, aby z takýchto situácií nevznikol trvalý stav. Trvalá kríza a dlhodobé preťaženie môžu ublížiť aj tomu najlepšiemu vzťahu.
Napriek tomu aj popri všetkom úsilí môžu niektoré ťažkosti trvať dlhšie, ako sa nám zdá znesiteľné. Vtedy potrebujeme stáť jeden pri druhom a povzbudzovať sa v trpezlivosti a vytrvalosti: „Buďte aj vy trpezliví a posilnite si srdcia. Za príklad, ako trpieť a byť trpezlivým, berte si, bratia; prorokov, ktorí hovorili v mene Pánovom. Hľa, blahoslavíme tých, ktorí vytrvali. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, ako to Pán ukončil. Lebo Pán je milosrdný a milostivý“ (Jak 6, 8 – 1).
Jób, ktorého dáva Písmo za príklad vytrvalosti, zaujal vo veľmi ťažkej situácii takýto postoj:
„Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!
Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?“
(Jób 1, 21. 2, 10).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *