SLOVO OTCOV (Vasiľ Hopko) Vítam ťa, Ježišu, môj drahý priateľ! Zostaň so mnou navždy. Ďakujem ti za osvietenie, za tvoju vernosť, za tvoju lásku.
Ó, Ježišu, ak sa pozriem na svoj život, veľmi sa hanbím. Koľkokrát som ti bol neverný! Ale teraz pri svätom prijímaní ti znova sľubujem vernosť, priateľskú vernosť. Ježišu, ty si mojím priateľom, a teraz mám príležitosť znova sa pozrieť do svojej duše. Naozaj si mojím dobrým priateľom? Milujem ťa, ako možno milovať svojho najlepšieho priateľa? To, čo my milujeme, je často predmetom podľa nášho zmýšľania. Sväté písmo hovorí, že kde je tvoj poklad, tam bude i tvoje srdce (Mt 6, 21). Znovu opakujem, že Ježiš Kristus je mojím priateľom, ale či si, Kriste, naozaj centrom môjho života, môjho zmýšľania? Či sú moje myšlienky a modlitby nasmerované na Krista? Môžem úprimne povedať, že je u mňa ešte dosť svetského zmýšľania, trápenia, ktoré ma odďaľujú od Krista. Je vo mne ešte dosť egoizmu, pretože sa starám o svoje pozemské potreby, možno aj o pozemskú slávu, a tak málo o večného priateľa, o jeho kráľovstvo. Drahý Ježišu, môj nebeský priateľ! Aké je to priateľstvo z mojej strany? Koľko mám ešte pracovať nad sebou. Z tejto príčiny prichádzam často k svätému prijímaniu, aby som sa čím viac a viac podobal tebe, pretože len vtedy budem tvojím hodným priateľom, ak sa ti budem podobať. (preložil F. Dancák)