OSOBNOSTI (Juraj Gradoš; foto: archív vladyku Jána Babjaka SJ)
Otec Emil sa narodil v Jasove 15. decembra 1919 ako najmladší z troch detí. Otec bol pivničným majstrom a starý otec lesníkom v kláštore premonštrátov. Hoci bol rímskokatolík, počas detstva si odľúbil gréckokatolícke sväté liturgie. Po skončení miestnej školy študoval na premonštrátskom gymnáziu v Košiciach. V nedeľu často tajne utekal do gréckokatolíckeho chrámu v Košiciach. Počas druhej svetovej vojny pomáhal Židom. Pri útoku Červenej armády na jeho jednotku dal prísľub: „Ak ma dobrotivý Boh zachráni, stanem sa kňazom.“ A tak nastúpil do prešovského seminára a 19. februára 1950 prijal z rúk vladyku Pavla kňazskú vysviacku.
Najprv pôsobil vo farnosti Zvala, kde sa po roku 1950 skrýval na povalách a tajne pastoroval. Po roku 1951 pracoval v rôznych, i neľahkých profesiách. V roku 1968 sa vrátil do Zvaly a Veľkej Poľany, kde ako malého chlapca spoznal vladyku Milana Chautura CSsR. Potom pôsobil v Poľanoch, kde na filiálke v Kráľovskom Chlmci začal sláviť každú nedeľu svätú liturgiu. V roku 1992 odišiel do dôchodku. Zomrel 20. decembra 1995 v Trebišove.
