OSOBNOSTI (Juraj Gradoš; foto: archív vladyku Jána Babjaka SJ)
Ivan, ako všetci volali otca Jána Mikuláša, sa narodil ako najmladší 3. decembra 1919 v štvordetnej rodine stolára. Po štúdiu na meštianskej škole bol prijatý do seminára v Mukačeve, ale v roku 1938 obsadilo Podkarpatskú Rus Maďarsko. Všetkých Slovákov vyviezli na Slovensko. Tu ich biskup Pavel Peter Gojdič umiestnil na fare v Medzilaborciach, kde otvoril baziliánsky seminár. Spolu s otcom Michalom Hlaváčom doniesli z rodných Sečoviec dva rebriniaky potravín.
Keď išiel do lesa po drevo, preboril sa pod ním ľad. Tri dni bol v bezvedomí. Jeho sestra Anna spomína, že sa mu zjavila Presvätá Bohorodička a povedala: „Syn môj, ty ešte neumrieš.“ Naozaj nezomrel a 2. apríla 1944 bol v Sečovciach vysvätený za kňaza. Potom pôsobil v trebišovskom monastieri. V roku 1950 sa tri mesiace ukrýval. Vtedy sa dostavili následky podchladenia. Zaopatrený sviatosťami zomrel doma 15. januára 1951. Posledná rozlúčka s ním bola posledným úradne povoleným gréckokatolíckym pohrebom. „To nebol pohreb, to bola manifestácia.“
