Aj keď je jeseň a smútok sa rozhostil prírodou, zmocnil sa ma pocit blaženosti, lebo z Bratislavy
prichádza zvestovanie jari, teplé lúče dopadajú do mojej rezidencie, zdalo sa mi, že ma
obklopujú mladí študenti a študentky, spievajúci oduševnene a nadšene prekrásne cirkevné
melódie východného obradu – študenti a študentky – tvorcovia základov našej lepšej a krajšej
budúcnosti…
Drahá naša mládež, ty nádej naša, teraz máš príležitosť, akej podobnú v živote nebudeš
mať, aby si sa obohatila duchovnými cennosťami a po niekoľkých rokoch stala sa žriedlom
vedomostí. Ale samotná kultúra a náuka nestačí…, lebo k náuke je potrebné svedomie, k vede
je nutná i morálka, žiaduce je byť čestným, nutné je byť – jednoducho povedané – dobrým.
K tomu vám dopomôže náboženstvo so svojimi prostriedkami: predsavzatiami, kázňami,
spolkami, krúžkami, čítaním, svoju dušu posilňujúcimi bohoslužbami, zvlášť svätou liturgiou
a svätou spoveďou, ktorá je zvrchovaným prostriedkom výchovy mládeže…
Máte smelosť hlásiť sa k študentstvu, ktoré nestavia základy svojej budúcnosti pod zorným
uhlom materializmu, ale duše. A preto je v mojej duši jar! Preto cítim v jeseni, ako by bol
čarokrásny máj – plný kvetov – s kvitnúcimi lúkami – ovocné stromy naplno zakvitnuté bielymi
a ružovými kyticami. Bohatá jar je nádej na bohatú úrodu v jeseni. Bohatá jar v Bratislave
uprostred našej študujúcej mládeže je nádej na bohatú úrodu v budúcnosti a dúfam, že sa do-
žijeme lepších časov. Ľud, národ pôjde za vami, lebo vám je to sväté, čo i jemu. Ľud kresťanský,
gréckokatolícky, milujúci Cirkev, miluje morálnu výchovu a vám tiež to všetko je sväté. Srdečne
zdravím vás i odkazujem vám: V začatej práci s oduševnením pokračujte! Pán Boh nech vás
žehná!
S úprimným kresťanským pozdravom, z vrelosti srdca pochádzajúcim arcipastierskym
požehnaním.
Váš vladyka
(z listu biskupa Gojdiča mládeži v Bratislave)