(Pavol Seman) Turistický sprievodca v Izraeli pripravoval pre skupinku záujemcov výlet do púšte. Jeho inštrukcie boli jednoduché: „Musíte mať so sebou dve veci, bez ktorých vás do púšte nepustím. Tou prvou je klobúk alebo šiltovka a druhou je fľaša plná vody. To vás ochráni pred slnkom a smädom.“ Dôvodom, prečo prišla Samaritánka k studni, je voda, ktorá je podmienkou prežitia. Tam ju čaká prekvapenie. Muž sediaci pri studni – a k tomu ešte Žid – si od nej žiada vodu. Týmto Ježiš búra mnohé bariéry medzi Židmi a Samaritánmi, medzi mužom a ženou. Prv než mohla splniť Ježišovu prosbu, sám jej ponúkol vodu. Ježišov dar prijíma, keď hovorí: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola viac smädná a nemusela sem chodiť.“ Dokázala v Ježišovi spoznať Spasiteľa.
Ježiš aj nás čaká pri studni. Ponúka nám ten istý dar – živú vodu, aby utíšil náš duchovný smäd, aby nás mohol očistiť a osviežiť v živote, ktorý je vyčerpávajúci, ťažký, zložitý a veľakrát nepochopiteľný, plný prekvapení, krížov a nástrah. Čaká nás a ponúka riešenie pre každého. Možno hľadáme iné cesty, pijeme inú vodu… No žiadna iná voda nedokáže utíšiť smäd našich duší a ochrániť nás. Prijať ponuku Spasiteľa je to najmúdrejšie, čo môžeme urobiť. Dovoľme mu, aby nás presvedčil, že jeho živá voda je tá pravá, život zachraňujúca.