(Michal Kuruc ml.) Jedna žena sa každé ráno pozerala zo svojho okna a komentovala bielizeň na susedkinom balkóne. Jedno ráno si však všimla, že bolo krásne čisté. „Možno použila nový práci prášok.“ „Nie,“ povedal jej manžel. „Dnes som vstal skoro ráno a kým si ty spala, umyl som všetky naše okná.“ Ruku na srdce. Koľkokrát sa podobám žene, keď podobne nevidím svoje hriechy, svoju nečistotu, a pritom obviňujem iného? Vidím zlobu okolo seba, a pritom sa jediné zlo nachádza v mojom srdci. Postavme sa pred tvár Pána v pokore ako mýtnik. Vyznajme svoje hriechy a budeme šťastní my aj naše okolie. Nebuďme ako farizeji, ktorí sa budú s hrdosťou vo veľkej pýche modliť v chráme, pri spovedi prehliadať hriechy a v srdci žiť zatrpknutí. Boh nám ponúka milosť, len potrebujeme mať otvorené srdce na prijatie pravdy o Bohu a o sebe samom.