SLOVO NA TÉMU (Pavol Dancák ml.; foto: wp.com)

V ostatných rokoch sa na plátna kín a na obrazovky dostalo niekoľko filmov z trilógie Pán prsteňov a Hobbit, ktoré sú založené na dielach J. R. R. Tolkiena. Filmári vážne uvažujú o ďalších jeho dielach. Všetky tieto príbehy sú však súčasťou dejín fiktívneho sveta, ktorý si Tolkien vytvoril. Sveta, ktorý má v sebe skryté hlboké paralely s kresťanstvom.

John Ronald Reuel Tolkien sa narodil 3. októbra 1892 v Bloemfonteine v Južnej Afrike ako druhý syn Arthura Tolkiena a jeho manželky Mabel Tolkienovej, rodenej Suffieldovej. Ako trojročný sa presťahoval s matkou k príbuzným do Anglicka, pretože jeho matka si nemohla zvyknúť na juhoafrické podnebie. Tu ich zastihla správa o smrti Tolkienovho otca, a preto sa odsťahovali k rodičom Tolkienovej matky. V roku 1900 Tolkienova matka prestúpila aj napriek nevôli svojej rodiny na katolícku vieru. Krátko na to zomrela na cukrovku a Tolkien bol vychovávaný otcom Francisom Xavierom Morganom z birgimského oratória.

Keď mal Tolkien šestnásť rokov, zamiloval sa do Edith Brattovej, s ktorou sa aj napriek mnohým prekážkam oženil. Bola jeho celoživotnou láskou. Počas prvej svetovej vojny narukoval k vojsku a bojoval pri rieke Somme. Po vojne pracoval v Oxforde, potom v Leedsi, ale napokon sa vrátil do Oxfordu, kde ako profesor anglického jazyka a literatúry pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku. Mal štyri deti: Johna Francisa, Michaela Hilaryho, Christophera a Priscillu Anne. Zomrel 2. septembra 1973. Na náhrobku v Oxforde, kde je pochovaný spolu so svojou manželkou, sú vytesané mená Beren a Luthien.

Počiatky Tolkienovho sveta

Práve svet, z ktorého tieto mená pochádzajú, Tolkiena najviac preslávil. Svet, ktorý sa začal tým, že bol stvorený Eru Iluvatarom, jediným bohom, ktorý bol na počiatku všetkého a býval v prázdnote. Najprv však stvoril božské bytosti ainur, ktorých hudbou stvoril svet s názvom Arda. Časť ainur ostala mimo sveta pri Iluvatarovi a časť vstúpila do sveta a stali sa valarmi – silami sveta, lebo ich moc bola spojená so svetom. S nimi do sveta vstúpili aj maiari, duchovia nižšieho stupňa, ktorí im pomáhali. Valari sa snažili všetko na svete usporiadať, ale Melkor, najväčší z nich, ktorý prepadol temnote, ničil a kazil všetky ich diela.

Aby svet nebol v temnote, ožarovali ho dve lampy, Melkor ich však zrútil. Valari potom na západe v Amane znovu budovali svoju ríšu. V nej vyrástli dva stromy, ktoré osvecovali krajinu. V tom čase boli vytvorené nové hviezdy a prebudili sa staršie Iluvatarove deti – elfovia. Žili však v strachu z Melkora, a tak ich valari pozvali žiť do svojej ríše, čo väčšina z nich prijala. Valari napadli Melkora, zajali ho a odviedli do Amanu. Po čase ho však omilostili a prepustili.

Dejiny Stredozeme

Vo Valinore dosiahli elfovia veľké veci a najväčším úspechom bolo, keď Feanor vytvoril silmarily, drahokamy, v ktorých bolo zachytené svetlo stromov. Melkor však zničil stromy, ukradol silmarily, zabil Feanorovho otca a utiekol do Stredozeme. Feanor prisahal, že silmarily získa naspäť, a tak proti vôli valarov a s použitím násilia proti elfom odviedol svoj ľud nazad od Stredozeme, aby bojovali s Melkorom, ktorého volali Morgoth. Vtedy valari z plodov zničených stromov vytvorili slnko a mesiac a zavesili ich na oblohu, tak sa skončil vek stromov a začal sa vek slnka a mesiaca. S prvým východom slnka sa prebudili mladšie Iluvatarove deti – ľudia. Elfovia si v Stredozemi vybudovali kráľovstvá a viedli dlhú a ťažkú vojnu s Morgothom. Na pomoc sa k nim pridala aj časť ľudí. V tom čase medzi nimi povstali mocní hrdinovia – Hurin, Turin, Beren, Luthien a ďalší. Ale postupne aj napriek počiatočným úspechom túto vojnu prehrávali. Až Erendil vďaka jednému silmarilu došiel do Valinoru a požiadal valarov o pomoc. Tí znova povstali a spolu s vojskami elfov zo západu napadli Morgotha, porazili ho a bol vyhostený z tohto sveta. Tak sa skončil prvý vek.

Sauronov čas

Na začiatku druhého veku elfovia dostali možnosť vrátiť sa do Valinoru, čo mnohí využili. Ľudia, ktorí sa s nimi spojili v boji s Morgothom, boli za odmenu prenesení na ostrov medzi Stredozemou a Amanom – Numenor. Dostali veľké dary, ale mali zakázané plaviť sa na západ. V Stredozemi povstal Morgothov služobník Sauron a pomohol elfom vyrobiť prstene moci. Ale oklamal ich, lebo tajne ukul veľprsteň, aby ním ovládal ostatné prstene. Elfovia svoje prstene schovali, a tak nastala vojna. Elfom prišli na pomoc ľudia z Numenoru a porazeného Saurona priviedli ako zajatca na ostrov. Tam Sauron postupne otrávil myseľ numenorského kraľa Ar-Parazôna.

Vyvrcholilo to tým, že kráľ zaútočil na Aman, ale celé vojsko zahynulo a Numenor sa prepadol do oceánu. Numenorčania na čele s Elendilom, ktorý s kráľom nesúhlasil, sa však na lodiach zachránili a v Stredozemi vytvorili kráľovstva Arnor a Gondor. Sauron pád Numenoru prežil a jeho duch sa vrátil do Mordoru, odkadiaľ viedol útok na kráľovstvá preživších Numenorčanov. Tak vzniklo posledné spojenectvo ľudí a elfov, ktorí pod vedením Elendila a posledného veľkráľa Gil-Galada vytiahli do boja proti Sauronovi. Obaja králi v boji padli. Vojnu však vyhrali, keď Isildur, syn Elendila, odťal Sauronovi veľprsteň z ruky.

Prsteň však nezničil, ale nechal si ho. Tak nastal tretí vek. Isildur zahynul v bitke na Kosatcových poliach a prsteň zmizol. Moc elfov, ale aj numenorských kráľovstiev slabla, až bolo kráľovstvo Arnor zničené černokňažníckym kráľom z Angmaru, ktorý nebol nikým iným ako veliteľom Nazgúlov, prsteňových prízrakov, služobníkov Saurona. Následne Gondor Angmar porazil, ale z Arnoru už ostal len národ, ktorý putoval krajinou a strážil ju a boli známi pod menom Dunadánci. Gondor ostal bez Arnoru sám proti nepriateľom, ale dostalo sa mu pomoci od Rohirimov. Valari poslali na pomoc Stredozemi istariov, čarodejníkov patriacich k maiar, ku ktorým patril aj Gandalf. Prsteň sa časom ukázal. Našiel ho Smeagol, ktorý sa s ním schoval na niekoľko stáročí do jaskyne, odkiaľ ho vyniesol hobbit Bilbo. Potom sa prsteň dostal k jeho synovcovi Frodovi. Vtedy Gandalf zistil, že ide o veľprsteň a začala sa posledná časť tretieho veku – vojna o prsteň.

Frodo s pomocou Spoločenstva prsteňa mal za úlohu ísť do Mordoru a prsteň zničiť. Nakoniec po mnohých bojoch a útrapách bol veľprsteň zničený, Sauron porazený a jeho armáda rozdrvená. V Gondore na trón zasadol Aragorn a prijal meno Elesar. S tým prišiel štvrtý vek, keď elfovia a trpaslíci išli do úzadia. Elesar múdro panoval a na čas zavládol v Stredozemi mier.

Všetky tieto príbehy sa nachádzajú hlavne v knihách Silmarilion, Nedokončené príbehy, Hobbit a v trilógii Pán prsteňov. Postupne však vychádzajú ďalšie knihy, ktoré sú prekladané aj do češtiny a slovenčiny.

Filmové plátno

Pre mnohých je najznámejšia hlavne posledná časť – vojna o prsteň, ktorá je zachytená vo filmovej trilógii Pán prsteňov. Aj napriek tomu, že mnohí tvrdili, že je to nenatočiteľné, režisér Peter Jackson sa o to pokúsil a vzniklo veľkolepé dielo, ktoré s nadšením prijali kritici i fanúšikovia. Svedčia o tom aj nominácie a výhry, zvlášť prestížne ocenenie akadémie, teda Oscar. Trilógia dostala tridsať nominácií a z toho sedemnásť premenila na cenné sošky. Posledný diel dokonca premenil všetkých jedenásť nominácií na ocenenia. Trilógia získala ceny BAFTA, Glóbusy a mnohé iné ocenenia. Patrí teda medzi najlepšie a najúspešnejšie v histórii vôbec.

Neskôr vyšla trilógia Hobbit, ktorá opisuje, ako sa Bilbo dostal k prsteňu moci a s trpaslíkmi a Gandalfom obnovil kráľovstvo trpaslíkov v Erebore. Táto trilógia však nebola až taká úspešná ako Pán prsteňov.

Zaujímavosťou je, že o sfilmovanie sa pokúsili už v Sovietskom zväze, kde natočili dvojdielny film na motívy Pána prsteňov, a tiež v Japonsku, kde vznikli animované seriály. Na Slovensku vznikla v spolupráci Rádia Twist a Slovenského rozhlasu rozhlasová hra Pán prsteňov. V skutočnosti je toho však omnoho viac, pretože na motívy diela J. R. R. Tolkiena vznikajú počítačové hry i herné konzoly, stolové a doskové hry. Hudobné skupiny si vyberajú názvy z Tolkienových jazykov a spievajú piesne na tieto motívy. Konajú sa rôzne podujatia v štýle LARP, Comic-con a podobné, kde sa stvárňuje a hovorí o tom, čo Tolkien vytvoril. Nedávno vznikol film Tolkien, ktorý zachytáva mladosť tohto spisovateľa, a taktiež sa pripravujú ďalšie seriálové, filmové, komixové a iné projekty z tohto sveta. V Rusku vzniklo aj voľné pokračovanie Pána prsteňov. Taktiež inšpiroval aj mnohých spisovateľov, ako sú G. R. R. Martin, W. King či poľský spisovateľ A. Sapkowsky. Okrem toho, že ich ovplyvnil, je Tolkien považovaný za zakladateľa modernej fantastickej literatúry. Dielo J. R. R. Tolkiena má obrovský vplyv. Tolkien dal vzniknúť mnohým rasám, jazykom, mytológiám a pod.

Pozadie tvorby

Ale aj sám Tolkien bol inšpirovaný rôznymi zážitkami a skutočnosťami zo svojho života. V Hobbitoch môžeme nájsť odkazy na jeho rodákov, v opisoch bojov a vojen jeho skúsenosti a zážitky z frontu. Ďalej vidno jeho lásku k jazykom, keďže pre toto dielo ich vytvoril hneď niekoľko. Podobne tu človek môže nájsť aj veľkú podobnosť so severskými mýtmi a mnoho ďalších motívov.

Ale nezameniteľným motívom v celom jeho diele je jeho kresťanská katolícka viera. Sám autor priznal, že Pán prsteňov je jeho najkatolíckejšie dielo, ktoré napísal, a to aj bez zmienky o Bohu či náboženstve, teda aspoň bez priamej zmienky.

Dobro a zlo nemá u Tolkiena podobu dualizmu. V prípade zla ide o pokrivenie a zosmiešnenie dobra. Tak z elfov Melkor vytvorí ohyzdov, proti entom sú vytvorení ako výsmech trolovia a podobne. Zlo nedokáže tvoriť, iba napodobňovať tak, ako to robí diabol. Obraz zla u Tolkiena môžeme vidieť aj vo veľprsteni, ktorý dával nositeľovi zdanie božstva, neviditeľnosť, zosilňoval niektoré jeho vlastnosti a dával mu nesmrteľnosť, ale to všetko za cenu závislosti od života, až sa z tejto existencie stáva iba tieň toho, čo život znamená.

V diele Tolkiena nájdeme aj obraz Eucharistie a týmto obrazom je elfský chlieb lembas. Tolkien sám pravidelne k sviatosti Eucharistie pristupoval a uvedomoval si jej dôležitosť. Lembas posilňoval telo, najmä však ducha toho, kto ho jedol. Stačilo zjesť len trocha a posilnilo to človeka na dlhý čas tak, aby zvládol veľkú námahu – zvlášť, ak ho človek nemiešal s iným pokrmom, v čom môžeme vidieť paralelu s eucharistickým pôstom.

Vznik sveta u Tolkiena je veľmi podobný so stvorením sveta vo Svätom písme – pripomína prvé kapitoly Knihy Genezis. Elfovia sú nesmrteľní, ale môžu zomrieť mečom a žiaľom, v tom prípade však idú do mandosových siení a odtiaľ sa vracajú do života v Amane. U ľudí je to komplikovanejšie. A tu vidno podobu s naším nebom, o ktorom nevieme, ako bude presne vyzerať. Vo filme Gandalf hovorí, že život sa smrťou nekončí. V knihách sa môžeme dočítať o bitke bitiek, keď sa temný pán Morgoth vráti do sveta a proti nemu sa postavia v boji bok po boku najmocnejší spomedzi mocných valarov a maiarov – Tulkas, Eönwëh a človek Turin Turambar, ktorý ho nakoniec porazí. Teda smrť nie je koniec bytia ani u nich, naopak, mala byť darom, ale Melkor ju v očiach ľudí zmenil na prekliatie.

Svet stvoril boh Eru Iluvatar, ale v samotnej trilógii Pán prsteňov o ňom a o nejakom náboženstve nie je žiadna zmienka, teda aspoň nie priama. Ale aj v Pánovi prsteňov je zrejmá Iluvatarova vôľa, o ktorej Gandalf rozpráva Frodovi, že v ich svete pôsobí iná sila, nielen zlá vôľa prsteňa a jeho pána. Aj vo filme to Gandalf spomína v spojitosti s Glochom a zmieňuje i to, že Gloch ešte zohrá dôležitú rolu v spojitosti s prsteňom. A naozaj ju aj Gloch zohral, lebo Froda priviedol až k Hore osudu a keď Frodo v rozhodujúcej chvíli nebol schopný zničiť veľprsteň, Gloch sa veľpsteňa zmocnil a spadol s ním do ohňa Hory osudu.

V postavách Froda, Gandalfa a Aragorna môžeme vidieť tri aspekty pôsobenia Ježiša Krista. Froda ako kňaza, ktorý nesie bremeno zla a zostupuje do Mordoru podobne, ako Ježiš nesie svoj kríž a zostupuje do podsvetia. Gandalf ako prorok poučuje, robí zázraky, učí. Aragorn ako kráľ, ktorý je dávno predpovedaný ako záchranca a obnoviteľ kráľovstva. V Tolkienovom diele vidno aj jeho veľkú mariánsku úctu. Najviac si ju možno všimnúť v postave elfskej kráľovnej Galadriel, ale aj v iných ženách naprieč históriou Stredozeme.

Toto je len zlomok toho, čo ponúka unikátny svet vytvorený Tolkienom. Čitateľ tam toho nájde oveľa viac, dokonca viac, ako si sám Tolkien myslel, že do tohto sveta vložil, ako sa už sám presvedčil skrze ohlasu od svojich čitateľov. O Tolkienovi bolo dokonca známe, že je odporcom alegórie ako takej, ba nepáčili sa mu ani alegorické príbehy pre deti od jeho priateľa a kresťana C. S. Lewisa Kroniky Narnie, preto ani nechcel, aby jeho dielo bolo alegoricky chápané. Nechcel čitateľom vtláčať svoje predstavy, ale chcel, aby si čitateľ našiel vlastné.