ROZHOVOR (Juraj Gradoš; foto: archív Jána Fenčáka)
Ochrana prírody je niečo, čo je nám vzdialené, pokiaľ sa nás to netýka. Presnejšie povedané, kým nám to neudrie do očí. Sme zvyknutí, že príroda sa nejako pozbiera. Ale sú aj také envirozáťaže, s ktorými si príroda neporadí. Jedným z nich je odkalisko Poša, lokalita zamorená PCB látkami najviac na svete.
Ján Fenčák (40), rodák z Poše, je od 15. decembra 2014 starostom obce Nižný Hrušov, ktorá leží po prúde Ondavy na juh od Poše. Je ženatý a je otcom troch detí.
Ste starostom Nižného Hrušova, no pochádzate z Poše. Je pre obyvateľov týchto obcí odkalisko Poša naozaj také nebezpečné?
Hoci teraz žijem v Nižnom Hrušove, vyrastal som v obci Poša, a tak mám silné prepojenie na obe obce. Odkalisko Poša je už od roku 2008 potvrdená stará environmentálna záťaž. Bývalý štátny podnik Chemko Strážske od júla 1981 v odkalisku uskladňoval škvaru a popolček, ktoré tam dopravovali za pomoci odpadovej vody kontaminovanej PCB látkami. Z hrádze odkaliska je priamy odtok tejto vody do Kyjovského potoka, cez ktorý sa znečistenie dostáva nielen do rieky Ondava, ale aj do spodných vôd.
Keďže odkalisko nebolo stavané na uskladnenie nebezpečných látok, spodné vody sú kontaminované aj priamo z neho. Samozrejme, v našej obci máme vodovod, ale ľudia zavlažujú záhradky stále zo studní.
Ide už o starú envirozáťaž alebo je odkalisko aj po medializovaných informáciách stále funkčné?
Aktuálne je odkalisko stále aktívne a priteká doň tzv. vyčistená odpadová voda, ktorej zloženie nepoznáme. Informácie, ktoré kolujú v médiách, že vypúšťanie do odkaliska je zastavené, sú nepravdivé. Štátne orgány doteraz nevydali žiadne právoplatné rozhodnutie o zastavení vypúšťania vôd do odkaliska. Koncom minulého leta zrealizovala Slovenská inšpekcia životného prostredia kontrolu u súčasného prevádzkovateľa odkaliska a prevádzkovateľa ČOV v areáli bývalého Chemka Strážske. Žiaľ, výsledok kontroly prevádzkovatelia ČOV a odkaliska napadli na Krajskom súde v Košiciach, kde celá záležitosť aktuálne stojí, či skôr leží.
Okresný úrad Prešov, ktorý povoľoval vypúšťanie z odkaliska do Kyjovského potoka, v roku 2019 skonštatoval, že odkalisko bolo v minulosti niekoľko rokov prevádzkované bez platného povolenia a tak je to i teraz. Preto sa celou vecou od začiatku tohto roka zaoberá okrem inšpekcie aj polícia.
Zasahuje toto znečistenie i ďalej? Kde je hranica jeho následkov?
Toto zamorenie má okrem odkaliska viac zdrojov: sudy s PCB vo zvernici Orlová, odkiaľ ich obsah aj dnes vyteká do potôčika v lese, a ďalšie sú uskladnené v starých objektoch bez ochrannej izolácie. A rovnako Voliansky odpadový kanál, cez ktorý sa v osemdesiatych rokoch dostali PCB látky do Laborca a Šíravy. Tento kanál je aj dnes vysoko kontaminovaný.
Koncom roka 2020 sa potvrdilo, že PCB látky sa touto cestou dostávajú do tiel zvierat chovaných v domácich chovoch v okresoch Vranov nad Topľou, Michalovce, Trebišov a Humenné. Tento problém zasahuje teda široké územie východného Slovenska. Ak niekto tvrdil, že to je problém obcí Poša, Nižný Hrušov a Nižný Hrabovec, nie je to pravda. Tento problém zasahuje do života štvrť milióna obyvateľov Zemplína a cez potravinový reťazec do života celého Slovenska, a možno siaha až za naše hranice.
Sú viditeľné následky takéhoto znečistenia vôd aj na zdraví ľudí v Poši a v Hrušove?
V našej obci je zvýšený výskyt rakoviny štítnej žľazy, ale aj iných rakovinových ochorení. Ak by som to mal zhrnúť, tak asi v každom druhom dvore v obciach v širšom okolí sa nájde príbeh človeka s rakovinou. Zdokumentované sú aj vrodené chyby u novorodencov a spontánne potraty, v ktorých okresy Michalovce, Trebišov a Vranov nad Topľou výrazne prekračujú slovenský priemer.
Môžu za tento zvýšený výskyt rakoviny práve PCB látky?
V roku 2020 sa už potvrdili PCB látky v tele človeka. Pre ľudské telo neexistuje žiadna norma na ich obsah. Existuje norma pre zvieratá, ktorá je 45 až 50 jednotiek. V tele majiteľa kontaminovanej zvernice Orlová pána Adamíka sa zistilo 900 jednotiek! Pritom on žije v zahraničí a sem chodí desaťkrát za rok. Látky, ktoré sa viažu na tuk, sa mu do tela dostali cez konzumáciu divej zveri. Zvieratá sa voľne pohybujú okolo odkaliska a ľahko sa kontaminujú. Migráciou však skončia v úplne inom okrese a po ulovení na tanieri človeka bez toho, aby vedel, čo konzumuje. PCB sa takto dostane aj na tanier človeku v Bratislave, ktorý vôbec nevie o odkalisku alebo sudoch. Aj to je veľmi nebezpečné. Podľa mňa i ostatných starostov je potrebné testovanie obyvateľov v postihnutých okresoch na obsah týchto látok.
Sú tam aj ďalšie škodlivé látky?
Okrem PCB je tu arzén a ďalšie ťažké kovy. Od roku 2008 však nikto nekontroluje, čo sa do odkaliska vypúšťa. Tieto škodlivé, ba až jedovaté látky sa rozširujú nielen podzemnou a povrchovou vodou, ale aj cez prachové častice. Dnes je 70 % plochy odkaliska prach, respektíve popol, ktorý vietor zdvihne a roznáša do širokého okolia. Koncom roka 2020 bolo potvrdené, že sa takto kontaminuje pôda aj v širokom okolí. Dokonca aj v 90 km vzdialenom Zatíne pri hraniciach s Maďarskom zistili v domácom chove PCB.
Obyvatelia Poše i Hrušova viackrát upozorňovali na svoje právo na zdravie. Zmenil sa za ostatné roky aj postoj samotných obyvateľov k starostlivosti o prírodu?
Ľudia sa naštartovali v roku 2018, keď sme sa so starostami Poše a Nižného Hrabovca začali venovať tejto téme. Podporil nás aj poslanec PSK Peter Kocák. Generácia 50 + na riešenie tohto problému už rezignovala. Mladšie generácie o odkalisku nič nevedeli.
Obec Nižný Hrušov je lídrom v triedení odpadu v okrese. Je to silný odkaz, že nám na ochrane životného prostredia náleží. Triedenie sme v roku 2019 mali na úrovni 42 % a v roku 2020 atakujeme 50 %. Kanalizáciu máme vybudovanú na 73 %. Kanalizácia z Poše, ktorá sa práve buduje, sa bude končiť v ČOV u nás. Územné povoľovacie konanie však blokuje práve prevádzkovateľ odkaliska, pretože kanalizácia z Poše do Hrušova križuje Kyjovský potok, a ten vlastní prevádzkovateľ odkaliska. A to je ďalší minimálne slovenský unikát. Štát v roku 2008 predal súkromnej firme areál bývalého Chemka Strážske, odkalisko Poša a dokonca aj Kyjovský potok, ktorý, mimochodom, stále pení. Ďalší slovenský unikát.
Považujete ako kresťan nezodpovedné správanie človeka k prírode za hriech?
Áno, je to pre mňa hriech. Tu treba povedať že tento hriech má dosah na ľudské zdravie a životy. Následky sa budú riešiť ešte desiatky rokov…
Aká je podľa vás tá najlepšia budúcnosť pre toto územie?
Máme tri ciele do budúcnosti: zastaviť činnosť odkaliska; jeho sanáciu, ako aj sanáciu Kyjovského potoka a život budúcich generácií bez PCB, arzénu a iných toxických látok plný zdravia bez rakoviny a iných ochorení. Jednoducho želanie, aby sa z nášho územia a z celého Zemplína stalo lepšie miesto na život. Verím, že nám pri tom pomôže stále silnejší tlak verejnosti a že environmentálna polícia celú záležitosť čím skôr vyrieši.
Viete, že…
Existuje až 209 podôb polychlórovaných bifenylov (PCB). Bežne sa používali ako izolačné kvapaliny v transformátoroch a kondenzátoroch, v mazadlách ako zmäkčovadlá, vo farbách, lepidlách a tesneniach. Tieto látky sa v prírode nerozkladajú. Oslabujú imunitný systém a aj ich malé dávky môžu spôsobiť poškodenie pečene, reproduktívne abnormality, poruchy neurologického a endokrinného systému alebo poruchy intelektu.
Po uskutočnení rozhovoru prišla dobrá správa: Slovenská republika prostredníctvom SIŽP 25. januára o 16.40 h s okamžitou účinnosťou zakázala vypúšťať akékoľvek látky do odkaliska Poša. Opatrenie je platné okamžite, keďže rozhodnutie bolo na mieste doručené konateľom.