UDALOSŤ (Juraj Gradoš)
Každá organizácia si robí svoje štatistiky, najmä na konci roka. Z nich prehľadne, rečou čísel vidno, či sa im darilo a či naplnili ciele, ktoré si na začiatku roka zadali. Rok 2020 tieto štatistiky výrazne zmenil a v štatistikách vidno najmä červené čísla – jednoducho pokles.
Podobnú štatistiku si vedieme aj v redakcii časopisu Slovo, a tak červené, ako aj čierne (kladné) čísla nás nabádajú zamyslieť sa nad tým, či nemôžeme byť lepší. Kým červené čísla hovoria o strate dôvery, ktorú chceme nanovo získať, čierne hovoria o vloženej dôvere, ktorú nechceme sklamať. Koniec roka je pre mňa osobne naozaj časom veľkého očakávania. Dnes sa všetko robí intime a veľkú úlohu zohráva logistika. Napr. papiera sa dováža stále iba toľko, koľko je potrebné na vytlačenie daného titulu, ale objednať sa musí na celý rok.
A tak po skúsenostiach s Katolíckymi novinami, ktoré v roku 2020 klesli oproti predošlému roku o 8,75 %, som dúfal, že my neklesneme o viac ako 5 %, resp. maximálne o 10 % (na počiatku som sa pre zatvorené cerkvi bál aj dvadsaťpercentného poklesu odberateľov). Keď som ležal v nemocnici s covidom, opakovane som sa modlil krátku vetu: Boh je mocný – Otec je mocný! Vkladal som do jeho rúk svoj život, svoju rodinu, redakciu i celé Slovo. Keď som žiadal o pomoc pri propagácii Slova v Košickej eparchii vladyku Cyrila Vasiľa, povedal mi, aby som nebol maloverný. No ja som mal svoje skúsenosti, svoju logiku a vnútorne som si odmietal pripustiť taký veľký Boží zásah. Dnes viem, že to bol čas jednej veľkej lekcie pre mňa. Jednej z mnohých.
Prečo? Lebo naša rodina odberateľov časopisu Slovo sa nielenže nezmenšila, ale máličko narástla. A to tak medzi tými, ktorí ho čítajú v tlačenej podobe (+ 4), ako aj u tých, ktorí ho čítajú na svojich tabletoch či počítačoch (+ 16). Nie sú to veľké čísla, ale v čase, keď ostatné časopisy idú dole aj o desiatky percent, je to zázrak. Boží zázrak, ktorý vykonal cez vás a s vami. Ak tieto čísla premeníme na drobné, tak v Prešovskom arcibiskupstve pribudlo 28 nových odberateľov. V zahraničí dvanásť, a to najmä zásluhou rozbehnutia distribúcie časopisu v Mníchove, za čo som vďačný všetkým, aj otcovi Jurajovi Bujňákovi. Naopak, naša rodina stratila tridsať odberateľov v Košickej a šesť v Bratislavskej eparchii. Tieto údaje sú za február 2021.
Najviac stabilných odberateľov nám pribudlo v meste Prešov, za čo sa chcem poďakovať miestnym kňazom, ktorí prostredníctvom online vysielania bohoslužieb nabádali veriacich, aby sa doma sýtili Božím slovom aj cez tento náš časopis. Tu pribudlo 28 odberateľov. Dvanásť odberateľov pribudlo v Levoči. Táto farnosť ma udivuje. Postavili si chrám, robia rôzne projekty a od roku 2008 sa u nich počet odberateľov zvyšuje skoro každý rok – z 23 na 74. Aj tu chcem poďakovať otcovi Rastislavovi Višňovskému, pretože – ako mi prezradili nemenované zdroje – má na tomto zvyšovaní veľkú zásluhu. A do tretice chcem spomenúť rodinu odberateľov časopisu v Mlynárovciach, ktorá sa zväčšila o jedenásť rodín (na 48). Možno neuveríte, ale v roku 2008 bolo v tejto farnosti iba sedem odberateľov časopisu. Spomedzi ďalších 76 farností, kde sa rodina rozrástla, ich bolo najviac v Cernine, Hrabovčíku a Beloveži.
Na Slovensku sú však i malé farnosti, kde je aj malý nárast počtu odberateľov vlastne veľkým zázrakom. Tu by som vyzdvihol Prievidzu, Kráľovský Chlmec, Kečkovce, Hrabovčík, Snakov, Kráľovce či Šarišské Čierne. Všade v týchto farnostiach sa zvýšil počet odberateľov časopisu o viac ako 30 %.
Žiaľ, niekde tento entuziazmus nefunguje. V 88 farnostiach sme zaznamenali pokles odberu. Najhoršie na tom boli mestá, kde sa kňaz ťažšie dostáva k tým veriacim, ktorí časopis odoberali. Máme aj farnosti, kde počet odberateľov klesol oproti minulému roku o polovicu. Verím však, že keď pominie pandémia, aj v týchto farnostiach sa bývalí čitatelia časopisu znovu stanú jeho aktuálnymi a verím, že aj budúcimi čitateľmi.
Ale Boh je mocný! On vykonal viac. Mnohé farnosti či jednotlivci uhrádzajú svoje nedoplatky voči redakcii v oveľa väčšom meradle, než to bolo minulý rok. A tí, ktorí si môžu dovoliť viac, boli omnoho štedrejší. Kým v roku 2019 sme získali nad rámec minimálnych príspevkov dvetisíc eur, tohto roku je to vyše päťtisícdvesto eur. Aj rodina priateľov časopisu, ktorej členovia prispievajú mesačne buď trvalým prevodom, alebo cez SIPO, je stále väčšia. Na začiatku roku 2020 to bolo 51 veriacich – teraz ich je 65. Pribúdajú aj tí, ktorí sa v poslednú nedeľu mesiaca za nás všetkých – redaktorov, prispievateľov i podporovateľov modlia ruženec.
A aby toho nebolo málo, Pán otvoril aj srdce a s finančnou podporou jedného nášho veľkého dobrodinca rozbiehame dva projekty – jeden zameraný na rozšírenie tlačeného časopisu a druhý na šírenie dobrých myšlienok, ktoré sú v Slove, medzi tisíce ľudí na facebooku. A možno aj niektorí z nich sa stanú členmi našej rodiny buď cez odoberanie tlačenej, alebo elektronickej verzie časopisu.
Na záver prijmite ešte raz veľkú vďaku a píšte nám. Vyzývam vás písať listy a e-maily o tom, ako ste prežili minulý rok. Napíšte, ak sa vás Otec dotkol priamo či cez iného človeka a pomohol vám. Alebo niekomu inému vo vašom okolí. Píšte nám, ako vnímate časopis a čo vás v ňom najviac oslovuje či čo v ňom chýba. Alebo čo je tam zbytočne. Dávajte časopis do rúk aj mladšej generácii – nech si deti prečítajú (alebo vy s nimi) detskú mozaiku a mladší, ktorí na nič nemajú čas, možno Goodbook v strede časopisu. Aj týmto spôsobom pomôžete nám vidieť váš reálny život a upraviť časopis podľa vašich potrieb tak, aby oslovoval všetkých od detí v predškolskom veku až po Božie deti opierajúce sa o paličku. Všetci sme Otcovými deťmi a tu sme všetci bratmi a sestrami aj v rodine okolo časopisu Slovo. Nech vás Otec požehnáva a chráni každý deň!
