SLOVO O IKONE (Tomáš Haburaj; foto: wikimedia.org)
Mariánska úcta je vlastná byzantskej tradícii a o jej praktizovaní svedčí i Život Konštantína a Metoda, ktorý hovorí, že sv. Metod bol pochovaný v hlavnom chráme „na ľavej strane za oltárom Presvätej Bohorodičky“.
Pokrov (Ochrana) a Narodenie Bohorodičky boli za ostatných dvesto rokov poprednými sviatkami, ktorým sa zasväcovali chrámy. V roku 1833 bolo sviatku Pokrova v Prešovskej eparchii zasvätených 46 chrámov z 310. V Mukačevskej eparchii zas bolo sviatku Narodenia Bohorodičke zasvätených 124 zo 637 cerkví. Mariánska úcta k Presvätej Bohorodičke je najvýraznejšia na miestach pútí na Zemplíne, kde sa gréckokatolíci osobitne zverovali pod jej ochranu. Centrom týchto pútí bol zväčša obraz (ikona) Božej Matky, ktorý plakal, alebo nezhorel pri požiari, či mal tajomný pôvod. Na Zemplíne to bola najskôr uhorská mariánska svätyňa v Máriapócsi. Po vzniku ČSR to bola slziaca ikona v Klokočove. Na Zemplíne však boli aj iné významné mariánske centrá, ktoré sú dnes pre nás menej známe.
Podľa tradície sa v Rafajovciach na obrovskom listnatom strome zjavil obraz Presvätej Bohorodičky. Krátko po zjavení z kmeňa bukového stromu začal vyvierať prameň, ktorý mal liečivú silu. V tomto čase sa v blízkosti prameňa usadil istý rehoľník. Mních po svojom príchode namaľoval obraz Panny Márie s Ježiškom. Obraz zavesil na buk a pod ním kázal. Neskôr v roku 1530 tam postavili drevenú cerkev s touto ikonou Presvätej Bohorodičky, ktorú napísal mních.
V roku 1603 úplne zhorel starý monastier v Krásnom Brode. Iba ikona Presvätej Bohorodičky – Krásnobrodská sa objavila po niekoľkých mesiacoch nepoškodená ohňom. Visela medzi konármi stromov pri studničke so svätou vodou, kde ju našli pastieri oviec, ktorých sem prilákalo nezvyčajné svetlo. Podľa miestnej tradície čudotvorna ikona plakala dovtedy, pokiaľ nebol postavený nový chrám.
V Chráme Uspenia Presvätej Bohorodičky v Horni sa nachádza zázračná ikona Presvätej Bohorodičky, ktorá pochádza z roku 1774. Do tohto chrámu sa ikona dostala za nejasných okolností. Podľa legendy sa ikona našla na lipe, ktorá je na nádvorí cerkvi.
Nezvyčajným miestom pútí sa stalo aj Dlhé Klčovo. V decembri 1922 mala Anna Saffová údajné zjavenie Presvätej Bohorodičky. Počula hlas, ktorý jej povedal: „Modli sa ruženec, lebo ťa chcem navštíviť a v tvojom dome prebývať.“ Bohorodička ju nabádala k modlitbe a prikázala, aby sem prichádzali na jej počesť a slávu. V mesiaci máj nasledujúceho roka bolo nad Dlhým Klčovom vidno aj veľké svetlo.
V cerkvi v Hažíne pri Humennom sa v roku 1923 začali každý deň počnúc piatou hodinou večer zvláštne lesknúť a ligotať ikony Bohorodičky s Ježišom a Jozefa s Ježišom, ktoré viseli pred ikonostasom. Do chrámu začali putovať mnohí veriaci a ako uviedli aj noviny Slovenský východ z leta 1923, hovorilo sa o uzdraveniach slepých a chorých.
V lokalite Tri studničky pri obci Runina v okrese Snina sa v roku 1927 zjavila Presvätá Bohorodička deväťročnému Jurkovi Regulovi. Miestny učiteľ Popovič začal toto miesto navštevovať a starať sa oň. Vzrastal počet pútnikov, ktorí si brali aj vodu zo studničiek vo viere, že je liečivá.
Na Slovensku sa o rozvoj mariánskej úcty pričinili aj redemptoristi, ktorí zavádzali úctu k Matke ustavičnej pomoci prostredníctvom ľudových misií. Ikonu Matky ustavičnej pomoci 15. augusta 1924 priniesol z Čiech do Stropkova Dominik Trčka CSsR. Jeden takýto obraz sa nachádza aj v Bazilike Zostúpenia Svätého Ducha.
Na záver treba povedať, že mariánska úcta bola medzi gréckokatolíkmi na Zemplíne vždy dominantná. Viaceré slzenia ikon Bohorodičky či jej tajomné zjavenia sú jasným signálom, že Presvätá Bohorodička osobitne miluje tunajších gréckokatolíkov a prejavuje im svoju zvláštnu ochranu.
