SLOVO BL. V. HOPKA
Pripravujem sa na sväté prijímanie. Dnes si predstavím Ježiša ako robotníka v Nazarete.
Predstavujem si Ježiša pri práci. Pomáha svätému Jozefovi. Prechádza všetkými stupňami učenia v remesle. Najprv pomáha svätému Jozefovi ako robotník. Učí sa pracovať. Neskoršie ju už učňom, pomocníkom, ktorý pomáha, ale v niektorých prípadoch pracuje aj samostatne. Po smrti svätého Jozefa vidím Ježiša ako majstra, tesára. V rukách sekera, dláto, kladivo, pílka, dosky, všetko podľa potreby. Ježiš sa zohýna k práci, keď meria, keď treba rezať, hobľovať, rúbať. Potí sa pri práci, najmä ak pracuje celý deň, od rána do večera. Odpočíva iba na obed, aby sa pomodlil, naobedoval. Jeho ruky sú stvrdnuté od práce, mozoľnaté. Pri práci je pokojný, presný, svedomitý. Vyrába pekné veci. Jeho myšlienky často zalietajú k nebeskému Otcovi, pretože nielen modlitbu, ale aj celú svoju prácu obetuje na Božiu slávu.
Prednedávnom som sa pripravoval na sväté prijímanie, v ktorom som chcel prijať Krista Kráľa. Teraz čakám Krista Robotníka. Ako je to možné, že bol naraz aj kráľom, aj robotníkom? Je to tak. Kristus je kráľ aj robotník. Hoci je Kráľom neba a zeme, nehanbí sa za fyzickú prácu. Nehanbí sa vziať do rúk kladivo, pílku, sekeru. Nehanbí sa kresať, pretože práca je čestnou úlohou. Je pre nás príkladom, aby sme sa nehanbili za nijakú poctivú prácu, telesnú ani duševnú. Ježiš Nazaretský dal ako robotník príklad fyzickej práce a ako učiteľ dal príklad duševnej práce. Toto sa naučil od svojho nebeského Otca, pretože nebeský Otec stále pracuje.
(Vasiľ Hopko: Kristus v nás. Rozjímania o Eucharistii; preložil F. Dancák)
