SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: upload.wikimedia.org)
Poslednú januárovú nedeľu tohto roka Cirkev prvýkrát slávila Nedeľu Božieho slova. Svätý Otec František sa vo svojej homílii zameral na začiatok Ježišovho ohlasovania a veriacim priblížil, ako, kde a komu Ježiš ohlasoval evanjelium.
„Od tej chvíle začal Ježiš hlásať.“ (Mt 4, 17) Takto evanjelista Matúš uviedol Ježišovo účinkovanie. On, ktorý sám je Božím Slovom, prišiel, aby sa nám prihováral svojimi slovami a svojím životom. V túto prvú Nedeľu Božieho slova sa vraciame k začiatkom jeho ohlasovania, k prameňom Slova života. Ako Ježiš začal? Veľmi jednoduchou vetou: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Mt 4, 17) To je základ všetkých jeho rečí: povedať, že nebeské kráľovstvo sa priblížilo.
Čo to znamená? Nebeským kráľovstvom sa myslí Božie kráľovstvo alebo jeho spôsob vládnutia, jeho prístup k nám. Dnes nám Ježiš hovorí, že nebeské kráľovstvo je blízko, že Boh je blízko. Toto je prvé posolstvo: Boh nie je ďaleko, ten, kto obýva nebesia, zostúpil na zem, stal sa človekom. Odstránil prekážky, zrušil vzdialenosti. My sme si to sami nezaslúžili: to on zostúpil, prišiel nám v ústrety. A táto Božia blízkosť svojmu ľudu je jeho zvykom od začiatku, aj v Starom zákone. Takto hovoril ľudu: „Uvažuj, ktorý národ má svojich bohov tak blízko, ako som ti blízko ja.“ (porov. Dt 4, 7) A táto blízkosť sa stala telom v Ježišovi. Je to posolstvo radosti: Boh nás prišiel osobne navštíviť tým, že sa stal človekom. Nevzal si našu ľudskú prirodzenosť zo zmyslu pre zodpovednosť, ale z lásky. Boh si zobral naše človečenstvo, lebo nás miluje a zadarmo nám chce darovať tú spásu, ktorú si sami darovať nemôžeme. On túži byť s nami, darovať nám krásu života, pokoj srdca, radosť z toho, že nám je odpustené, a to, že sa cítime milovaní.
Chápeme už teda Ježišovu priamu výzvu: „Robte pokánie“, čiže „obráťte sa, zmeňte svoj život“. Zmeňte svoj život, lebo sa už začal nový spôsob žitia: skončili sa časy, keď sa žije pre seba, začal sa čas, keď sa žije s Bohom a pre Boha, s druhými a pre druhých, s láskou a pre lásku. Ježiš dnes opakuje i tebe: „Odvahu, som ti blízko, urob mi miesto a tvoj život sa zmení!“ Ježiš klope na dvere. Kvôli tomuto ťa Pán obdarúva svojím Slovom, aby si ho prijal ako milostný list, ktorý ti napísal, aby si cítil, že je pri tebe. Jeho slovo nás potešuje a povzbudzuje. Zároveň vyvoláva obrátenie, otriasa nami, oslobodzuje nás z ochromenia egoizmu. Lebo jeho slovo má moc zmeniť život, umožniť prejsť z temnoty do svetla. Toto je sila jeho slova.
Ak sa pozrieme na to, kde Ježiš začal ohlasovanie, zistíme, že začal práve v oblastiach, ktoré sa vtedy považovali za temné. Sú to obyvatelia „krajiny Zabulon a krajiny Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov“ (Mt 4,15 ─ 16). Galilea pohanov: kraj, kde Ježiš začal ohlasovanie, sa tak nazýval preto, lebo v ňom žili rozličné národy, až sa javil ako ozajstná zmes národov, jazykov a kultúr. Viedla tade totiž cesta k moru, ktorá bola akousi križovatkou. Žili tu rybári, obchodníci i cudzinci: zaiste to nebolo miesto vyznačujúce sa náboženskou čistotou vyvoleného národa. I napriek tomu Ježiš začína práve tu: nie na chrámovom nádvorí v Jeruzaleme, ale na úplne opačnej strane krajiny, v Galilei pohanov, na mieste pohraničia. Začal na periférii. (z homílie 26. januára 2020)
(pokračovanie v budúcom čísle)
„Kvôli tomuto ťa Pán obdarúva svojím slovom, aby si ho prijal ako milostný list, ktorý ti napísal, aby si cítil, že je pri tebe. Jeho slovo nás potešuje a povzbudzuje.“ (pápež František)
