SLOVO O IKONE (Milan Gábor; foto: pravicon.com)
Nie je ničím výnimočným, že Bohorodička si v priebehu dejín i v súčasnosti sama vyberá miesta, kde si želá, aby sa jej vzdávala úcta prostredníctvom ikon.
Čiernohorská (vladimírska) ikona Bohorodičky (rus. Черногорская)
Jednou z takých ikon je aj kópia vladimírskej ikony Bohorodičky, ktorá dostala meno podľa vrchu Čierna hora, ktorý sa nachádza neďaleko obce Kevróla v Pinežskom rajóne Archangeľskej oblasti na severozápade Ruska.
Ikona pravdepodobne pochádza zo 16. stor. a jej história sa spája so začiatkom 17. stor. (1603), keď pri Cerkvi Kristovho vzkriesenia v Kerlóve žil igumen Varlaám, ktorý mal pri sebe kópiu vladimírskej ikony. Na staré kolená sa ikonu rozhodol darovať Charitónovi, mužovi spravodlivého a bohumilého života. No Boh sa rozhodol ináč. Keď sa istého dňa vrátil z rannej bohoslužby do kélie, zdriemol si. Snívalo sa mu, že sa otvorili dvere a nejaká žena povedala: „Prečo chceš darovať ikonu Bohorodičky neskúsenému mužovi? Bude lepšie, ak ikonu daruješ kňazovi Mironovi, pretože Boh chce prostredníctvom tejto ikony presláviť Čiernu horu.“ Netušil, kto je ten kňaz, no Boh mu dal odpoveď, keď Miron sám prišiel. Bol kňazom v obci Jurola pár kilometrov od Čiernej hory a do Kevróly prišiel kvôli výberu cirkevnej dane. Varlaám sa ho pýtal na Čiernu horu, a ten mu povedal: „Áno, je taká hora, a nie je obývaná. Myslím si, že je to ideálne miesto na mníšsky život.“ Varlaám mu vyrozprával svoj sen s posolstvom a po spoločnej modlitbe igumen daroval Mironovi ikonu s tým, aby sa aj s ňou odobral na Čiernu horu. Miron ikonu umiestnil v jurolskej cerkvi. Na Čiernu horu pre nepriazeň počasia a množstvo snehu ísť nemohol.
Odo dňa, keď prišla ikona do dedinky, začali sa diať zázraky a uzdravenia. V dedinke Cymboly žila dievčina menom Marta, ktorá bola slepá. Raz vo sne uvidela, že kňaz Miron priniesol z Kevróly nejaký liek na oči. O tomto videní sa Miron dozvedel a pochopil, že uzdravujúcim liekom je vladimírska ikona Bohorodičky, ktorej kópiu dostal do daru. Martu priviedli do cerkvi a všetci sa pred ikonou pomodlili. Po nej slepá otvorila oči. Po nejakom čase uvidela vo sne ikonu Bohorodičky, ktorá jej povedala, aby odkázala kňazovi, že je povinný splniť to, čo mu nariadil igumen, a odniesol ikonu na určené miesto. A aj to, že na tom mieste bude postavená cerkev zasvätená jej pamiatke a oslávené jej meno. Miron ešte v ten deň zobral ikonu a odišiel na Čiernu horu. Tam postavil kríž a umiestnil ikonu, pred ktorou sa pomodlil a vrátil sa domov. Od tej chvíle ho neustále prenasledovala myšlienka usadiť sa na Čiernej hore. Často sa tam chodieval modliť a pripravoval miesto pre svoj budúci príbytok. Iba v zime pre záveje na Čiernu horu nechodil.
V tom čase mních Jonáš prišiel z Moskvy do prímorských severských oblastí. Po rieke Pinege priplával do Kevróly a pýtal sa miestnych, či sa niekde nablízku nenachádza vhodné miesto na mníšsky život. Jeden z nich mu odporučil Čiernu horu. Vybral sa teda na sever, až došiel do Juroly, kde sa stretol s Mironom. Božím riadením prišiel aj igumen Varlaám, ktorý sa dozvedel o uzdravení Marty. Mirona podstrihol za mnícha s menom Makarij a povzbudil ho, aby čím skôr začal stavať chrám. Cerkev bola dokončená v roku 1608 a vďaka úsiliu igumena Makarija bol pri nej postavený aj mníšsky príbytok nazývaný Krásnohorský.
V júni 1859 v lese v okolí Krásnohorského monastiera na Čiernej hore vypukol požiar. 21. júna sa priblížil na dvesto metrov od monastiera. Mnísi zobrali divotvornú ikonu a obišli monastier. Prosili Božiu Matku o príhovor a pomoc. Po obídení vietor zázračne utíchol, spustil sa blahodarný dážď a požiar postupne uhasol. Ako spomienka na túto zázračnú udalosť sa 21. júna v krásnohorskom monastieri koná sprievod okolo monastiera. Čiernohorská ikona Bohorodičky, nazývaná aj Krásnohorská, slávi liturgickú pamiatku 21. mája.
