SLOVO O IKONE (Milan Gábor; foto: newphoenix.ru)
Spomedzi mnohých typov ikon Bohorodičky je na našom území menej známa ikona s názvom Jedľová ikony Bohorodičky, po rus. Елецкая (Jeleckaja) – jedľová, podľa rus. slova ёлка – jedlička, smrek, na ktorom sa nachádza ikona Hodigitrie, Božej Matky s dieťaťom Kristom v náručí. Tieto ikony boli od obdobia 17. storočia zvlášť rozšírené na území Ruska, najmä v moskovskej oblasti. Takou je aj ikona z oblasti Černigova na severozápade Ukrajiny.
Černigovsko-jedľová ikona Bohorodičky (rus. Черниговская – Елецкая)
Patrí medzi najstaršie zobrazenia Bohorodičky na Rusi. História ikony bola spísaná v roku 1676 archimandritom eleckého mužského monastiera zasväteného Zosnutiu Bohorodičky Joannikom v Černigove. Opieral sa o ústne podanie o zjavení sa ikony prepodobnému Antonovi Kyjevskému (Pečerskému – zakladateľovi mníšstva na Rusi v 11. storočí) na jedľovom strome (jedli) a letopisných záznamoch (Ipatijevský letopis z roku 1074) o prebývaní prepodobného Antona Pečerského na území Černigova. Zmieňuje sa o prepodobnom Antonovi, ktorý si vykopal jaskyňu na Boldinskej hore v Černigovskej oblasti. Istého dňa zbadal na jedli ikonu Bohorodičky, z ktorej vyžarovalo svetlo. Na mieste zjavenia založil monastier, ktorý podobne ako ikona dostal názov Jedľový, rus. Елецкій.
V roku 1238 jedľový monastier zničili Tatári, no ikona Bohorodičky, ukrytá v stene svätyne, zostala neporušená. Po obnovení monastiera v roku 1470 ju umiestnili na dôstojnom mieste v cerkvi. V roku 1579, v čase Poľsko-ruskej vojny, potomok kniežaťa Boratyňského zobral ikonu do Moskvy. Ďalšie informácie nie sú známe.
11. januára 1676 priniesli bratia Nikita a Matúš Kozelovci (pravdepodobne černigovskí kupci) z Vladimíra na jarmok do Černigova kópiu Jedľovej ikony Bohorodičky, ktorú od nich kúpil obyvateľ Černigova Konštantín Konštantinovič Mezopet (podľa iného zdroja knieža Konštantín Ostrogský) a daroval ju monastieru. Ikonu umiestnili v Cerkvi Zosnutia Bohorodičky. Na zimu ju prenášali do vykurovanej Cerkvi sv. apoštolov Petra a Pavla.
Ikona sa dnes nachádza v eleckom ženskom monastieri v Uspenskej cerkvi v drevenej schránke. V knihe Sláva Presvätej Bohorodičky Jedľovej, ktorá sa uchováva v monastieri, sú zapísané všetky zázraky, ktoré sa udiali najmä v 2. polovici 19. storočia. Ikona bola zdobená pozlátenou striebornou rizou a nimbom s drahými kameňmi. Každú stredu sa pred ikonou modlil akatist. Putovala po rodinách černigovských obyvateľov a doma sa pred ňou modlili.
V roku 1930 bola odovzdaná do Černigovského historického múzea V. V. Tarnovského. Počas druhej svetovej vojny sa akoby zázrakom nepoškodila ani počas bombardovania Černigova v auguste 1941. Na zhorenisku niekdajšieho múzea ju našla istá žena a priniesla do Trojično-eliášskeho monastiera v Černigove. Po skončení vojny putovala do múzea. Jedľovému ženskému monastieru do Uspenskej cerkvi ju vrátili 1. apríla 1999 a doteraz sa v ňom nachádza.
Ikona bola podľa umenovedcov namaľovaná miestnym ukrajinským maliarom koncom 17. storočia. Je blízka typologickej skupine ikon, ktoré zobrazujú zázračné zjavenia ikon na stromoch. V ruskej ikonografii sa objavujú v 2. polovici 17. storočia. Zobrazuje ikonu Božej Matky s dieťaťom Kristom na jedli. V pozadí je monastier s múrmi Černigovskej pevnosti a riekou Desna.
Zaujímavá kópia namaľovaná na začiatku 19. stor. sa nachádza v Tretiakovskej galérii v Moskve. Jej charakteristickou črtou je, že ľavá ruka dieťaťa Krista spočíva na ľavom kolene. Liturgickú pamiatku ikona slávi 11. januára a 5. februára.
