SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran)

Chlieb života a jednoty
Vo sviatok Najsvätejšej Eucharistie Svätý Otec František poukázal na sviatosť Eucharistie ako pamäť Božej lásky k nám. Povedal: „,Toto robte na moju pamiatku‘ (1 Kor 11, 24), hovorí nám Ježiš. ,Živý chlieb, ktorý zostúpil z neba‘ (Jn 6, 51) je sviatosťou pamäti, ktorá nám pripomína reálnym a hmatateľným spôsobom príbeh Božej lásky k nám. Pamätaj, hovorí dnes Božie slovo každému z nás. Vďaka spomienke na Pánove činy nabral ľud silu kráčať púšťou. Na spomienke všetkého toho, čo Pán pre nás vykonal, sa zakladá náš osobný príbeh spásy. Spomínanie je zásadne dôležité pre vieru, tak ako voda pre strom: ako nemôže žiť a prinášať ovocie strom bez vody, tak ani viera, ak sa nebude sýtiť spomienkou na to, čo Pán pre nás vykonal. Pamäť je dôležitá, pretože nám umožňuje zostávať v láske, pamätať si, to znamená niesť v srdci, nezabudnúť, kto nás miluje a kto nás pozýva k láske. A predsa sa táto jedinečná príležitosť, ktorú nám Pán dal, v súčasnosti skôr oslabuje. Vo chvate, do ktorého sme ponorení, sa mnohé osoby a mnohé skutočnosti akoby len mihnú povedľa nás. Rýchlo obraciame list, bažiac vždy po niečom novom, ale sme chudobní na spomienky. Takto zahadzujúc spomienky a žijúc okamžikom riskujeme, že zostaneme na povrchu, v prúde udalostí, ktoré sa dejú, bez toho, aby sme išli do hĺbky, bez tej hĺbky, ktorá nám pripomína, kto sme a kam ideme. Vonkajší život sa takto stáva rozkúskovaným a vnútorný život ustrnutým. Ale dnešná slávnosť nám pripomína, že v rozkúskovanosti života nám Pán prichádza v ústrety s láskyplnou krehkosťou, ktorou je Eucharistia. V chlebe života nás Pán prichádza navštíviť stávajúc sa skromným pokrmom, ktorý láskou uzdravuje našu pamäť, chorú na uponáhľanosť. Pretože Eucharistia je pamiatka Božej lásky. Lásky Boha k nám, ktorá je našou silou, oporou v našom putovaní. Hľa, prečo nám robí tak veľmi dobre eucharistická pamiatka: nie je to pamiatka abstraktná, chladná a informatívna, ale živá a utešujúca pamiatka Božej lásky. V Eucharistii je plná chuť Ježišových slov a činov, chuť jeho Paschy, vôňa jeho Ducha. Jej prijímaním sa vtláča do nášho srdca istota, že sme milovaní Bohom. Eucharistia nás povzbudzuje: ani na najneschodnejšej ceste nie sme sami, Pán na nás nezabúda a vždy, keď prídeme za ním, nás s láskou posilňuje. Eucharistia nám pripomína, že nie sme jednotlivci, ale jedno telo. Ako ľud na púšti zbieral mannu padajúcu z neba a delil sa s ňou v rodine (porov. Ex 16), tak Ježiš, nebeský chlieb, nás zhromažďuje, aby sme ho spoločne prijímali a podelili sa s ním medzi sebou. Eucharistia je sviatosť jednoty. Kto ju prijíma, nemôže nebyť strojcom jednoty, pretože sa v ňom, v jeho ,duchovnom DNA‘, rodí budovanie jednoty. Tento chlieb jednoty nás lieči zo ctižiadostivosti prevládať nad ostatnými, z nenásytnosti hrabať pre seba, z podnecovania k rozkolu a šírenia kritiky. Vyvoláva radosť z lásky bez súperenia, závistlivosti a ohováračských rečí. A teraz prežívajúc Eucharistiu klaňajme sa Pánovi a ďakujme mu za tento najväčší dar: živú pamiatku jeho lásky, ktorá z nás vytvára jedno telo a vedie nás k jednote.“ (úryvok homílie z 18. júna 2017)

Duchovná posila
Pápež František pred modlitbou Anjel Pána upriamil pozornosť na význam Eucharistie v živote človeka, keď povedal: „Ježiš vyhlasuje: ,Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta‘ (Jn 6, 51n). Ježiš chce povedať, že Otec ho poslal na svet ako pokrm večného života, a preto obetuje samého seba, svoje telo. Ježiš skutočne na kríži daroval svoje telo a vylial svoju krv. Ukrižovaný Syn človeka je pravým veľkonočným Baránkom, ktorý vyvádza človeka z otroctva hriechu a podopiera ho na ceste do zasľúbenej zeme. Eucharistia je sviatosťou jeho tela, daného pre život sveta; ten, kto sa živí týmto pokrmom, zostáva v Ježišovi a žije pre neho. Prijať Ježiša značí byť v ňom, stať sa synmi v Synovi. V Eucharistii sa Ježiš, tak ako v prípade emauzských učeníkov, stavia po našom boku ako pútnikov v dejinách, aby v nás živil vieru, nádej a lásku; aby nás utešoval v skúškach; posilňoval v úsilí o spravodlivosť a pokoj. Táto solidárna prítomnosť Božieho Syna sa nachádza všade: v meste i na vidieku, na severe i na juhu sveta, v krajinách s kresťanskou tradíciou i v tých, kde prebieha prvotná evanjelizácia. V Eucharistii Boží Syn ponúka samého seba ako duchovnú posilu, aby nám pomohol uviesť do praxe svoje prikázanie – milovať sa navzájom tak, ako nás on miloval –, vytvárajúc tak spoločenstvá prijímajúce a otvorené voči potrebám všetkých, obzvlášť tých najviac zraniteľných, osôb chudobných a núdznych. Sýtiť sa Ježišom v Eucharistii znamená tiež s dôverou sa odovzdať do jeho rúk a nechať sa ním viesť. Znamená to prijať Ježiša na miesto vlastného ja. Týmto spôsobom v nás nezištná láska prijatá od Ježiša vo svätom prijímaní účinkovaním Ducha Svätého živí lásku k Bohu a k bratom i sestrám, ktorých stretávame pri našom každodennom putovaní. Živení Kristovým telom sa sami čoraz viac a konkrétnejšie stávame týmto mystickým telom Krista.“ (úryvok príhovoru z 18. júna 2017)

„Nikto z nás nie je ostrov, sebestačný a nezávislý od iných: tvoriť budúcnosť môžeme len spoločne, nikoho nevynímajúc.“ (twitter Svätého Otca Františka z 19. júna 2017)