Z LISTU ATANÁZOVI, OTCOVI BISKUPA ATANÁZA
Dosiahnuť, aby bol život človeka mocnejší než klebety, je jedna z najťažších vecí na svete,
keď už nemám povedať, že jedna z nemožných. Nazdávam sa, ba som presvedčený, že o tom
nepochybuje ani tvoja ušľachtilosť. Neposkytovať však nijaký oporný bod ani tým, ktorí
do najmenších podrobností sledujú naše skutky, ani tým, ktorí so zlovoľným zámerom striehnu
na naše potknutia, to je možné a je aj príznačné u takých, ktorí trávia život múdro a v duchu
cieľa, ktorým je zbožnosť. …
Pravda, svoje hlboké city voči deťom nie si povinný teraz ukazovať slovom. Veď si ho už
oddávna tak preukazoval, odkedy si sa stal otcom. Nemáš sa dať viesť len prirodzeným putom,
ktorým sa voči potomstvu prejavujú aj nerozumné tvory, ako si ty sám povedal a ako nám
ukazuje skúsenosť, ale celkom očividne si povinný vystupňovať svoju lásku na základe vlastnej
vôle, a stupňovať ju tým viac, čím viac vidíš, že sú tvoje deti obdarené vlastnosťami, ktoré si
zaslúžia modlitby otca.
(sv. Bazil Veľký: Povzbudenie mladým, Listy 1 (r. 357 – 374))
