SLOVO MLADÝM
Priatelia, Ježiš je Pánom rizika, je Pánom toho, čo vždy presahuje „poza“! Ježiš nie je Pánom komfortu, istoty a pohodlnosti. Na to, aby sme nasledovali Ježiša, treba mať dávku odvahy, treba sa rozhodnúť zameniť gauč za pár topánok, ktoré ti pomôžu kráčať po cestách, o ktorých si nikdy ani nesníval a ani len na ne nepomyslel, po cestách, ktoré môžu otvoriť nové obzory, schopné nakaziť radosťou, tou radosťou, ktorá sa rodí z lásky Boha, radosťou, ktorú v tvojom srdci zanecháva každé gesto, každý postoj milosrdenstva.
Ísť po cestách nasledujúc „bláznovstvo“ nášho Boha, ktorý nás učí stretávať ho v hladnom, v smädnom, v nahom, chorom, v priateľovi, ktorý zle skončil, vo väzňovi, v utečencovi a v migrantovi, v susedovi, ktorý je sám. Ísť cestami nášho Boha, ktorý nás pozýva byť politickými aktérmi, osobami, ktoré premýšľajú, spoločenskými hýbateľmi. Boha, ktorý nás stimuluje k premýšľaniu o solidárnejšej ekonómii, než je táto. Vo všetkých oblastiach, v ktorých sa nachádzate, nás láska Boha pozýva prinášať dobrú novinu, robiac z nášho života dar pre neho a pre ostatných. A toto znamená byť odvážnymi, toto znamená byť slobodnými!
Rastislav Baka, duchovný správca Gymnázia a CZŠ s MŠ bl. P. P. Gojdiča v Prešove
Prirodzene sú nám sympatickí ľudia, ktorí majú odvahu riskovať. Či nie je risk to, keď si niekto niekoho berie za svojho životného partnera? Kto vie, aký bude?! Keby sa však báli riskovať naši rodičia, asi by sme tu neboli ani my. Taká Mária Curie-Sklodowska za cenu straty svojho zdravia objavila liečivé účinky rádioaktívneho žiarenia, ktoré ľudstvo využíva v medicíne pri liečbe rakoviny. Ak by ľudia neriskovali, veľa vecí by nikdy neuzrelo svetlo sveta. Risk je matkou a otcom pokroku. Napodobňujme Boha, ktorý riskuje. Prvýkrát Boh riskoval vtedy, keď tvoril svet a človeka so slobodnou vôľou. Druhýkrát vtedy, keď poslal na zem svojho Syna. Zdanlivo mu jeho risk nevyšiel. Zlo sveta pribilo Božieho Syna na kríž. No viera nás učí, že práve táto zdanlivá prehra sa stala víťazstvom Božej lásky nad zlom sveta.
Miroslav Dargaj, seminarista a šéfredaktor časopisu Prameň
Ach! Aký úžasný je pocit, keď si znova ľahnem do vytúženého gauča. Niet divu, že je to príjemné, keď som unavený a vonku je neznesiteľná horúčosť. No predsa je tu jedno riziko. Keď sa mi príjemný gauč stane celoživotným útočiskom. Ako ľahko prepadnem pohodliu a zabudnem na svojho blížneho. Svätý apoštol Pavol povedal o sebe jednoduchú, ale krásnu myšlienku. Hovorí, že je kresťan atlét, ktorý súťaží o víťazný veniec večného života. Dobré je vedieť, že aj môj život je behom o víťaznú cenu večného života. Preto aj dnes vstávam z gauča, aby som dobehol do cieľa – večného života ako Kristov víťaz.
