SLOVO NA TÉMU (Juraj Gradoš) Fatima, malé mestečko 123 kilometrov východne od Lisabonu, ktoré sa dostalo do povedomia nielen kresťanov po roku 1917, keď sa tam zjavila Presvätá Bohorodička. Stalo sa to pred sto rokmi a odvtedy každý človek mohol spoznať pravdivosť týchto zjavení.

Veľkým zjaveniam Presvätej Bohorodičky predchádzali zjavenia od roku 1915. Vtedy sa iba osemročnej Lucii v Cabecu zjavil anjel. Lucia a jej kamarátky tam spolu pásli ovce. Počas modlitby posvätného ruženca videli priesvitnú postavu, ktorá sa vznášala vo vzduchu. Bola akoby zo snehu prežiarená obedňajším slnkom. Nevedeli, čo to je. Keďže to Luciine kamarátky rozniesli po dedine, čo sa jej nepáčilo, začala pásavať ovce iba so svojou sesternicou Hyacintou a jej bratom Františkom. Nasledujúci rok koncom jari sa im znova zjavil anjel, tentoraz ako mladý muž priesvitný ako krištáľ a vyzval ich: „Nemajte strach! Som anjel pokoja. Modlite sa so mnou!“ Potom sa anjel modlil: „Môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa. Prosím o odpustenie pre tých, ktorí neveria v teba, neklaňajú sa ti, nedúfajú v teba a nemilujú ťa.“
O niekoľko mesiacov sa im počas hry pri studni zjavil zasa anjel. „Čo robíte? Modlite sa? Modlite sa mnoho!“ začal svoje posolstvo. Predstavil sa ako anjel strážca Portugalska. Vyzval ich k obetám vlastného utrpenia za mier v Portugalsku. Pri ďalšom zjavení anjel držal v ruke kalich, nad ktorým sa vznášala krvácajúca hostia. Vyzval deti, aby sa trikrát pomodlili modlitbu: „Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniam a obetujem ti Najsvätejšie telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista prítomného vo všetkých svätostánkoch sveta na odprosenie všetkých urážok, ktoré sa ti dostávajú. Prosím ťa, obráť úbohých hriešnikov pre nekonečné zásluhy jeho Najsvätejšieho Srdca a na orodovanie Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.“ Následne podal hostiu Lucii a kalich rozdelil medzi Františka a Hyacintu. Deti si opakovali túto modlitbu, až kým si nevšimli, že sa zvečerilo.

Zjavenia Presvätej Bohorodičky
V nedeľu 13. mája 1917 deti opäť pásli ovce v Cove da Iria. Vtedy sa im nad malým dubom zjavila v jemnom jase Presvätá Bohorodička. Bola celá v bielom. Povedala im: „Nebojte sa, neurobím vám nič zlé.“ Lucia sa jej ako prvá prihovorila: „Odkiaľ ste?“ Odpoveď postavy bola: „Prichádzam z neba!“ Lucia sa zasa spýtala: „Prídem aj ja do neba?“ „Áno, prídeš aj ty do neba,“ odpovedala a potvrdila, že aj Hyacinta a František prídu do neba. Pani ich vyzvala, aby sem prichádzali nasledujúce mesiace vždy trinásteho dňa. S Paňou sa rozprávala iba Lucia. Hyacinta všetko počula, ale František počul iba Luciu, i keď videl, že Pani niečo rozpráva. Po tomto zjavení mala Lucia doma veľké problémy. Málokto jej chcel uveriť – ani vlastná matka neverila jej slovám.
O mesiac, 13. júna, deti znova prišli na to isté miesto. Zjavenie sa opakovalo. Pani si želala: „Pokračujte denne v modlitbe ruženca a učte sa čítať.“ Vtedy im Pani odhalila prvé tajomstvo. Povedala: „Čoskoro prídem a vezmem si Františka a Hyacintu. Ježiš… chce vo svete rozšíriť úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Tým, ktorí ju budú šíriť, sľubujem spasenie; tieto duše budú Pánom Bohom uprednostnené; budú ako kvety, ktoré prinesiem pred jeho trón.“ Potom im ukázala srdce zo všetkých strán obklopené tŕňmi.
13. júla 1917 Lucia po sklamaní ľudí okolo seba nechcela ísť na miesto zjavení. Nakoniec však šla. Pani si žiadala, aby deti opäť prišli do Covy da Iria. Zároveň im prezradila, že v októbri im povie svoje meno a dokáže pravdivosť zjavenia. Deti videli ďalšie tajomstvo. Malo tri časti – prvou bola vízia pekla. Ďalšou bola žiadosť o uctievanie jej Nepoškvrneného Srdca. Ak by sa to nestalo, hoci sa teraz vojna končí, príde o chvíľu ešte väčšia vojna. Aby sa to nestalo, žiadala zasvätiť Rusko svojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Rovnako sa mali veriaci zúčastňovať v prvú sobotu na svätej eucharistii a obetovať ju za odpustenie hriechov. Ak nie, „Rusko svoje omyly vo svete rozšíri, tie vyvolajú nové vojny a prenasledovanie Cirkvi“. Potom povedala, že mnohé národy budú zničené, a zjavila tretiu časť tajomstva. Nakoniec vyjadrila prosbu, aby na konci každého desiatku sa ľudia modlili: „Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa a priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.“
Deti prišli na miesto zjavení aj o mesiac. Ale starosta krajského mesta Vila Nova de Qurém požiadal farára, aby dal deti priviesť na faru. Odtiaľ ich starosta zobral autom do svojej vily v krajskom meste. Tam ich vypočúvali, zastrašovali a vyšetrovali. Medzitým okolo poludnia všetci v Cove da Iria uvideli žiaru, ale deti tam neboli. Ľudia sa vzopreli starostovi, a ten musel deti prepustiť. 19. augusta sa im Pani znova zjavila a želala si, aby sem prišli trinásteho dňa v septembri i októbri. Zároveň povedala: „Posledný mesiac urobím zázrak, aby všetci uverili.“ V závere zjavenia dodala: „Modlite sa, modlite sa mnoho a prinášajte obety za hriešnikov. Vedzte, že mnohí idú do pekla, lebo nikto sa za nich nemodlí a neprináša obety.“
V septembri v Cove da Iria videli mnohí svetelnú guľu vznášajúcu sa vo vzduchu. Slnko akoby bolo menej jasné, a tak bolo vidieť Mesiac i hviezdy. A z neba sa vznášali akoby lupienky kvetov, ktoré niekoľko metrov nad zemou mizli. Tento jav sa opakoval niekoľkokrát i po tomto zjavení. Najväčšmi ho bolo vidno 13. mája 1924. Po tomto zjavení boli deti znova vypočúvané a vyšetrované.
V sobotu 13. októbra 1917 sa udialo v Cove da Iria posledné zjavenie. Prišlo tam okolo sedemdesiattisíc pútnikov. Bolo sychravé daždivé počasie. Pani sa deťom predstavila: „Som Kráľovná ruženca.“ Vyzvala ich, aby tu postavili kaplnku a denne sa modlili ruženec. Ak sa to stane, predpovedala skorý koniec vojny. Na nebi sa zjavil veľký zázrak. V malej štrbine medzi mrakmi po tom, čo dážď ustal, bolo vidno Slnko. Lucia vykríkla: „Pozrite sa na Slnko!“ To bolo úplne jasné, začalo sa točiť a menilo farby. Farebné lúče padali na ľudí, takže aj ľudia sa navzájom videli farebne. Začalo veľmi silne rotovať a v tej rotácii akoby padalo na zem. Bolo to hrozné. Všetci si mysleli, že sa blíži koniec sveta. Ľudia od hrôzy a strachu padali do blata, kričali, modlili sa a prosili o odpustenie hriechov. Tento tanec Slnka trval asi desať minút. V ten deň Lucia videla aj sv. Jozefa s Ježišom ako malým dieťaťom. Následne sa im Pani zjavila ako Panna Mária Karmelská. Lucia to spoznala podľa jej šiat. Keď to zmizlo, Panna Mária sa im zjavila ešte ako Sedembolestná.

Po zjaveniach
Nasledovalo ešte niekoľko zjavení. Po zázraku Slnka sa začali meniť dejiny Portugalska. Tento zázrak patril podľa klasifikácie Tomáša Akvinského do najvyššej triedy zázrakov – udalosť, ktorá je podľa prírodných zákonov absolútne nemožná. Krúženie Slnka bolo viditeľné nielen vo Fatime, ale i v susedných dedinách. Aj tento zázrak a celé zjavenie nakoniec prispelo k tomu, že sa Portugalsko nestalo socialistickou republikou, i keď v období po roku 1917 prechádzalo mnohými diktatúrami sympatizujúcimi s marxizmom. Sám Lenin nazval Lisabon najateistickejším hlavným mestom na svete. Možno len špekulovať, čo by sa stalo so Španielskom a ako by sa tam vyvíjal politický systém. Veď v čase medzi svetovými vojnami tam takisto prebiehala Španielska občianska vojna zameraná proti Cirkvi a inšpirovaná marxizmom. Obdobne by sme mohli diskutovať o socialistickom Francúzsku…
7. novembra 1917 (28. októbra podľa juliánskeho kalendára) sa začala v Rusku Veľká októbrová socialistická revolúcia, ktorá v konečnom meradle priniesla veľké utrpenie nielen ľuďom a Cirkvi v Rusku, ale aj u nás. Stačí spomenúť smutne známy Prešovský sobor a likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Za pontifikátu Pia XII. vypukla Pannou Máriou predpovedaná druhá svetová vojna. A s ňou obdobie neuveriteľnej neľudskosti a nemorálnosti.
František s Hyacintou ochoreli na španielsku chrípku. Najskôr odišiel František. 4. apríla 1919. Pred smrťou videl pekné svetlo pri dverách a zomrel s anjelským úsmevom na tvári. Hyacinte sa Panna Mária zjavila tesne pred smrťou – 23. decembra 1918. O svojich zjaveniach Hyacinta hovorila: „Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, začali by nový, celkom iný život. … Budúcnosť prinesie výskyt spôsobov a zvykov veľmi urážajúcich Spasiteľa. Osoby slúžiace Bohu nesmú žiť podľa týchto zvyklostí. Cirkev sa nemení podľa módy. Spasiteľ je vždy rovnaký. … Hriechy, ktoré privádzajú do pekla najviac duší, sú hriechy proti svätej čistote. … Kňazi majú byť čistí, celkom čistí. … Čistý na duši znamená nehrešiť, nedívať sa na zakázané, nekradnúť, neluhať, vždy hovoriť pravdu, aj keď to mnoho stojí. … Lekári nedostávajú vnuknutia, ako liečiť chorých, lebo nemajú lásku k Bohu. … Keby vláda nechala Cirkev na pokoji a zaručila by náboženskú slobodu, bola by Bohom požehnaná. … Obety a sebazaprenia sa Ježišovi veľmi páčia.“ 20. februára 1920 v nočnej hodine navždy usnula aj Hyacinta. S úsmevom na tvári.
Aj Lucii sa Mária zjavila viackrát v kaplnke kláštora, do ktorého vstúpila. Jedno dôležité zjavenie mala 10. decembra 1925. Vtedy Bohorodička Luciu požiadala, aby aspoň ona zasvätila prvé soboty v mesiaci. Išlo o prvých päť sobôt, keď sa bolo treba vyspovedať, prijať Eucharistiu, pomodliť sa ruženec a pätnásť minút adorovať o jeho tajomstvách s cieľom, aby potešili Presvätú Bohorodičku. Pri nich bude Bohorodička stáť v hodine smrti so všetkými milosťami potrebnými na spásu duše. Spoveď môže byť vykonaná aj v období osem dní pred prvou sobotou za predpokladu, že veriaci ostane v stave milosti a pri prijímaní má úmysel odčiniť urážky spôsobené Nepoškvrnenému Srdcu Márie.
13. júna 1929 žiadala, aby pápež spolu s biskupmi zasvätili Rusko jej Nepoškvrnenému Srdcu. Lucia to odkázala pápežovi cez svojho biskupa i kňaza, a nakoniec mu i sama napísala. Pápež Pius XI. však toto zasvätenie neurobil, a tak sa za jeho pontifikátu začala svetová vojna mníchovským diktátom a obsadením Rakúska.
V roku 1930 prišlo do Fatimy oveľa väčšie množstvo pútnikov ako do Lúrd. V Španielsku vypukla krvavá občianska vojna, preto všetci portugalskí biskupi urobili púť do Fatimy a 13. mája 1931 na kolenách pred sochou Panny Márie zasvätili Portugalsko jej Nepoškvrnenému Srdcu. Občianska vojna sa Portugalsku vyhla. V roku 1938 púť i zasvätenie za účasti vyše pol milióna veriacich zopakovali. Vzývali Kráľovnú pokoja o pomoc a záchranu pred druhou svetovou vojnou. Portugalsko bolo jedinou európskou krajinou uchránenou pred vojnou.
2. marca 1939 bol v jednodňovom konkláve v treťom kole zvolený za pápeža Pius XII., ktorý prijal biskupskú vysviacku 13. mája 1917, v deň zjavení. Tento fatimský pápež 13. mája 1942 prostredníctvom rádia zasvätil celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Na jeho výzvu však kladne reagovali iba portugalskí biskupi. Toho roka nastal obrat v druhej svetovej vojne bitkami o Moskvu a Volgograd. Po vojne pápež encyklikou Sacro vergente anno 5. júla 1952 zasvätil Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie ľudí v Rusku, ale aj všetkých tých, ktorí boli pod komunistickou nadvládou.
Prvým pápežom, ktorý navštívil Fatimu, bol v roku 1967 Pavol VI. pri príležitosti 50. výročia zjavení. Počas Druhého vatikánskeho koncilu 21. novembra 1964 vyhlásil Pannu Máriu za Matku Cirkvi a obnovil zasvätenie sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Tretia časť tajomstva
Toto tajomstvo Lucia napísala v roku 1944 a zapečatené bolo odovzdané pápežovi. Obálku bolo však možno otvoriť až po roku 1960. Všetci pápeži spis poznali, ale nepovažovali za vhodné ho zverejniť. Tretie tajomstvo, ktoré Panna Mária dala, bolo zjavené až pápežom Jánom Pavlom II. 26. júna 2000 a bol k nemu vydaný komentár. On sám svoj život úplne odovzdal a zasvätil Panne Márii ako kňaz, ako biskup. Neskôr ako pápež prijal pápežské heslo: Totus tuus – Celý tvoj! Poznal fatimské tajomstvo a po atentáte v roku 1981 si uvedomil, že on je pápežom tohto tajomstva. O rok nato na púti do Fatimy ďakoval Božej Matke za záchranu svojho života. V roku 1984 aj tento pápež zasvätil svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. V jubilejnom roku 2000 priniesol z Fatimy sochu Panny Márie, povolal všetkých biskupov a vyzval ich spoločne zasvätiť svoje diecézy i celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Posolstvo trom pastierikom je z 13. júla 1917. Lucia o ňom píše: „Po dvoch častiach, ktoré som už vyložila, videli sme po ľavej strane Našej Panej trocha vyššie anjela s ohnivým mečom v ľavej ruke. Šľahal z neho iskriaci plameň, ktorý – ako sa zdá – mal zapáliť celý svet. Iskry však zhasínali pri dotyku s jasom našej Panej, ktorý vychádzal z jej pravej ruky smerom k nemu. Anjel ukazujúc pravou rukou na zem silným hlasom povedal: ,Pokánie, pokánie, pokánie!‘ A v nesmiernom svetle, ktorým je Boh, sme videli niečo podobné tomu, ako sa vidia osoby v zrkadle, keď pred ním prechádzajú – biskupa oblečeného do bieleho. Mali sme predtuchu, že je to Svätý Otec. Iní rôzni biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý vrch, na ktorého vrchole bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby boli z kôry korkového stromu. Svätý Otec, skôr než tam prišiel, prešiel cez veľké mesto spolovice zrúcané a neistým krokom, strápený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvych, s ktorými sa stretal na svojej ceste. Keď prišiel na vrchol vrchu, kľačiac pod veľkým krížom bol zabitý skupinou vojakov, ktorí naňho strieľali z rôznych zbraní a šípmi, a takým istým spôsobom zomierali jeden po druhom biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a rôzne svetské osoby, muži a ženy z rôznych tried a postavenia. Pod ramenami kríža boli dvaja anjeli. Každý z nich mal v ruke krištáľovú čašu a do nej zbierali krv mučeníkov, a ňou polievali duše, ktoré sa približovali k Bohu.“
Po pokuse o atentát 13. mája 1981 si Ján Pavol II. vyžiadal text tretej časti fatimského tajomstva. Sám o trinásť rokov neskôr vysvetlil svoje prežitie slovami: „Bola to Matkina ruka, ktorá riadila cestu guľky, a vo svojej agónii sa pápež zastavil na prahu smrti.“ Kvôli blahorečeniu dvoch detí navštívil Ján Pavol II. 13. mája 2000 Fatimu. Náboj, ktorým sa ho nepodarilo zabiť, podľa cirkevných predstaviteľov dokonale zapadol do koruny, ktorá zdobí tamojšiu sochu Panny Márie. Sestra Lucia zomrela 13. februára 2005 v kláštore v Coimbre v Portugalsku. 2. apríla toho istého roka ju nasledoval do domu Otca aj pápež jej tretieho tajomstva – Ján Pavol II. Jeho nástupca Benedikt XVI. 13. mája 2010 osobne navštívil Fatimu a povedal: „Prichádzam do Fatimy ako pútnik, prichádzam do domu, ktorý si Mária vybrala, aby k nám prehovorila v tomto modernom čase.“ A súčasný Svätý Otec František o tri roky neskôr – 13. mája 2013 zasvätil svoj pontifikát fatimskej Panne Márii.

Mária vo Fatime prišla podať pomocnú ruku a ukázala cestu k záchrane ľudstva – „posolstvo, ktoré chápané vo svetle viery obsahuje večnú pravdu evanjelia, osobitne prispôsobenú potrebám našich čias“, ako to vyjadril Boží služobník Ján Pavol II. 19. mája 1982 po svojom návrate z ďakovnej púte do Fatimy.