JAZYK IKONY (Milan Gábor) Ikona je súčasťou života Kristovej Cirkvi na upevnenie našej viery. Pomáha človeku pri pohľade na materiálny obraz pochopiť a preniesť sa ľudským rozumom k duchovnému svetu a tým k prvotnému vzoru – archetypu. Už sv. Bazil Veľký povedal: „Úcta vzdávaná ikone prechádza na jeho prvotný obraz.“ Pavol Florenský sa na adresu ikon vyjadril, že sú akoby oknami do iného duchovného sveta – večnosti. Spájajú nás s božským svetom. Dívajúc sa na asketické tváre svätých na ikonách sa môžeme odpútať od pozemského sveta a vstúpiť do reality duchovného sveta vyjadreného nielen zlatým pozadím, ale aj množstvom symbolov či farieb. Toto všetko človek zažíva pred ikonami najmä v chrámoch či monastieroch, z ktorých mnohé sú považované za zázračné (divotvorné). V týchto divotvorných ikonách sa prejavuje nielen Božia láska k človeku, ale aj duchovná milosť a sila modlitieb, ktoré boli s dôverou a slzami prednášané mnohými ľuďmi po stáročia pred nimi.
Spomedzi svätých patrí po Bohu najväčšia úcta Božej Matke, čo vyjadruje aj nespočetné množstvo ikon po celom svete. Ikony Božej Matky vyjadrujú jej čistotu, múdrosť, pokoru, nehu a materinskú lásku. Zobrazenie Bohorodičky malo v kresťanskom umení už od samých počiatkov privilegované miesto, ba možno dokonca povedať, že žiaden iný námet nebol častejšie interpretovaný ako práve Bohorodička a jej Syn, pričom sa tejto tematike venuje nespočetné množstvo diel nielen na kresťanskom Východe, ale aj Západe.
Tak ako bohoslužby Kristovej Cirkvi ani ikony Bohorodičky nikdy neprestávajú chváliť tú, v ktorej lone prijal Boh podobu človeka. Sv. Ján Damaský to pekne vyjadril, keď napísal: „… samotné meno Bohorodička obsahuje v sebe celé tajomstvo spásy a vykúpenia ľudského rodu, tajomstvo toho, kým bol Kristus a čo pre nás učinil“. Takto sa tajomstvo vtelenia nachádza bytostne spojené s osobou Márie. Tou, ktorá v slovách Magnifikatu: „Hľa, od tejto chvíle ma budú blahoslaviť všetky pokolenia…“ (Lk 1, 48) vyjadrila prorocky to, čoho sme všetci svedkami: veľkej úcty k Božej Matke vyjadrenej nielen v modlitbách a bohoslužbách, ale aj mnohých ikonách. Práve z tohto dôvodu sa pokúsime v nasledujúcich článkoch priblížiť konkrétne ikony Bohorodičky. Tie budú zoradené v abecednom poradí podľa názvu, ktorý sa spája s miestom ich zjavenia či zázračnej udalosti, ktorá sa stala na príhovor Bohorodičky. Väčšina prezentovaných ikon sa považuje za divotvorné a sú zaradené aj do liturgických kalendárov jednotlivých cirkví. Podstatnú časť tvoria ikony, ktoré sa spájajú s dvomi umeleckými centrami: byzantským/gréckym a balkánskym, a potom ruským/haličským, ukrajinským, bieloruským, kde ikonografia dosiahla najväčší rozkvet. Jednotlivé ikony budeme popisovať tak z historického hľadiska, kde nebude chýbať zázračná udalosť, ako aj ikonografického so základným popisom a charakteristikou konkrétneho typu zobrazenia. Doplňujúcimi informáciami budú údaje o tom, ako sa ikona volá v pôvodnom jazyku – gréckom alebo ruskom, kde sa daná ikona v súčasnosti nachádza a kedy sa slávi jej liturgická pamiatka.