BIBLIA (Martina Diheneščíková) Stretnutie pri studni (Ex 2, 15 – 22) Bola dcérou madiánskeho kňaza Jetra a Mojžišovou manželkou. Mojžiša si Boh vyvolil, aby zachránil svoj ľud z egyptského otroctva. Hoci žila v tieni svojho slávneho manžela, spolupracovala na Božom diele, v ktorom mala svoje miesto. Zmienku o nej nachádzame v Knihe Exodus.
Hoci bol Mojžiš vychovaný ako egyptský princ, nezabudol na svoj národ, z ktorého pochádzal. Raz v snahe pomôcť Hebrejovi zabil Egypťana. Svojím skutkom však nenašiel priazeň v očiach hebrejských bratov. Keď utiekol z Egypta, zdržoval sa pri studni v krajine Madián. Pri studni sa odohrávali dôležité udalosti v živote patriarchov. Izákov sluha stretol pri studni Rebeku a Jakub milovanú Ráchel. Aj Mojžiš stretol svoju manželku pri studni.
Sedem dcér madiánskeho kňaza Raguela Jetra prichádzalo k studni napájať ovce. Ale pastieri ich chceli odohnať. Mojžiš videl neprávosť, zastal sa ich a pomohol im. Keď sa Jetro pýtal dcér, prečo sa vrátili tak skoro, odpovedali mu: „Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!“ Jetra zaujal postoj cudzinca a prikázal dcéram: „A kdeže je? Prečo ste tam nechali toho muža?! Zavolajte ho, nech si niečo zaje!“ Niektorí rabíni vysvetľujú, že spojenie „jesť chlieb“, ktoré možno nájsť v iných prekladoch Biblie, znamená „vziať si za manželku“. Vidia v Jetrových slovách vyjadrenie možnosti, že by si Mojžiš mohol vziať jednu z jeho dcér za ženu. Po týchto slovách sa Sefora rozbehla ako vták (po hebr. cippor = vták) a priviedla Mojžiša do domu. Meno Sefora (Cippora) dostala preto, že svoj dom čistila ako vtáčik svoje hniezdo.
Mojžiš bol vyspelý muž, ale mal sa stať aj kňazom a prorokom. Dostal sa do vzácnej rodiny, kde našiel domov, manželku a vynikajúcu duchovnú formáciu. Bolo to významné stretnutie nielen pre neho, ale aj pre Seforu, ktorá sa stala ženou veľkého muža.
Jetrov kmeň žil na púšti. Zachoval si poznanie a kult pravého Boha. Ostatní Madiánčania odpadli k modloslužbe, preto pastieri odháňali od studne jeho dcéry. Raguel Jetro pochádzal z Abrahámovho rodu, po línii jeho druhej ženy Ketury. Jeho meno značí, že bol kňazom a Božím priateľom. Hoci nebol Izraelitom, mal srdce otvorené Božím veciam. Zbadal veľké hodnoty ukrývajúce sa v tomto vyhnancovi, preto ho vyzval, aby uňho zostal. Mojžiš súhlasil a Jetro mu neskôr dal svoju dcéru Seforu za manželku. Porodila mu dvoch synov – Gersama a Eliezera.
Jetro poznal Mojžiša aj svojich sedem dcér. Pre neho neplatili pravidlá vydaja najstaršej dcéry. Manželstvá Pánových vyvolených sú vždy v Božej réžii. Seforu mu nevybral náhodou. Nie bez príčiny sa práve ona stala jeho manželkou. Boh si na naplnenie svojich plánov nevyberá vždy tých najlepších, ale tých, ktorí sú ochotní mu slúžiť. Nie hociktorá žena by bola dobrá pre také veľké dielo, aké mal naplniť tento muž. Aj Sefora bola veľká, výrazná osobnosť. Zrejme svojrázna, tvrdohlavá, ale taká, ktorá si dala povedať. Len silná osobnosť dokáže nastaviť zrkadlo mužovi, akým bol Mojžiš. Pokánie možno činiť len z tých hriechov, ktoré na sebe vidíme. Pri Sefore ich určite videl. V ich manželstve to zrejme nešlo vždy hladko. No aj keď boli medzi nimi boľavé napätia, vzišlo z toho mnoho dobrého. Mojžiš bol tvrdej, vznetlivej povahy. Zabil Egypťana. Biblia však neskôr o Mojžišovi hovorí, že to bol najpokornejší a najvernejší muž na svete. Čo dokázalo zmeniť výbušné srdce cholerika a vraha na najpokornejšieho Božieho služobníka? Srdce človeka nemožno zmeniť výčitkami, hrozbami, hádkami ani násilím. Ľudské srdce dokáže zmeniť jedine nezištná a úprimná láska. Láska, ktorá radšej zomrie sebe, aby zachránila druhého. Kto iný mohol byť pre Mojžiša kanálom takejto lásky, ak nie jeho manželka Sefora? Až po štyridsiatich rokoch manželstva s touto ženou Boh Mojžiša povolal. Sefora očistila svoj dom ako vtáčik svoje hniezdo najmä od hriechu a neprávostí.

Ženích krvi (Ex 4, 18 – 26)
Jetro súhlasil s odchodom do Egypta a Mojžiš so sebou vzal aj Seforu a synov. Ale stala sa jedna záhadná vec. Na ceste počas nočného oddychu sa naň oboril Pán a chcel ho usmrtiť. Tu Sefora vzala ostrý kameň, obrezala predkožku svojho syna, dotkla sa jeho nôh a povedala: „Ženíchom krvi si mi!“ Potom ho nechal, lebo povedala: „Ženíchom krvi si pre obriezku.“ Hebrejský a grécky preklad Biblie hovorí: „Keď bol počas cesty v nocľahárni, stretol ho Pán a usiloval sa ho usmrtiť.“ Je nelogické, že sám Pán, ktorý Mojžiša vysiela na misiu vyslobodiť Izrael, ho chce zabiť ešte predtým, než do Egypta dorazí. Z textu nie je jasné, koho Pán chcel usmrtiť. Do úvahy prichádza aj jeho syn Gersam, ale táto možnosť je nepravdepodobná. Gersam nebol obrezaný vôbec a Mojžiš bol zrejme obrezaný len ako Egypťan. Isté je len to, že je tu zdôraznená nutnosť obriezky ako niečoho, čo má životnú dôležitosť. Obriezka a zmluva sú navzájom previazané. Pravdepodobne išlo o nejakú vážnu chorobu, ktorá zasiahla Mojžiša na ceste. Rabín Raši tvrdí, že Mojžiš mal byť usmrtený, lebo neobrezal svojho syna Eliezera. Talmud obhajuje Mojžiša pred zdanlivou nedbalosťou. Prvé tri dni po obriezke sú najbolestivejšie a pre osemdňové dieťa kritické. Otec preto nechcel novorodenca obrezať a hneď sa vydať na cestu, pretože by ho vystavil nebezpečenstvu. No nechcel ani odložiť cestu o tri dni, keďže Pán mu prikázal ísť. Dôvodom usmrtenia bolo skôr to, že keď už bol blízko Egypta a dieťa mohlo byť obrezané, najprv sa staral o ubytovanie v nocľahárni a nie o obriezku.
Mojžiš už mal so Seforou deti, a tak výraz ženích nie je pre neho priliehavým. Je možné, že slovo chatan (ženích) nesie v sebe starší význam „ochraňovať“. V tomto kontexte by Seforin výrok znamenal, že Mojžiš je ochránený prostredníctvom vykonanej obriezky. V arabčine slovo chatan môže označovať toho, kto je obrezaný. Sefora by podľa tohto výkladu hovorila: „Ty si krvou obrezaný pre mňa.“ Učenci v Talmude zvažujú, či sa Sefora dotkla nôh Mojžiša, alebo nôh anjela, ktorý ho chcel usmrtiť. Niektorí vysvetľujú, že Sefora sa dotkla Mojžišových nôh v nádeji, že bude zásluhou obriezky zachránený pred anjelom smrti podobne, ako boli pre krv pesachovej obety na verajach svojich domovov zachránení Izraeliti pred anjelom smrti počas noci exodu. Keď sa anjel odvrátil od Mojžiša, Sefora pochopila, že prišiel usmrtiť jej muža pre obriezku, preto povedala: „Môj muž by bol býval usmrtený pre obriezku.“
Prečo vlastne Mojžiš neobrezal svojich synov? Jedným z vysvetlení by mohlo byť, že Sefora s obriezkou nesúhlasila, a Mojžiš poslúchol svoju manželku. Vždy, keď Boží služobníci viac poslúchajú svoje manželky vo veciach, ktoré protirečia Božím, privedie ich to k duchovnej smrti. Boh musí byť vždy na prvom mieste. Nášmu manželovi/ke patrí až druhé miesto. Možno až okolnosti prinútili Seforu k poslušnosti. Obetovala svoje názory, aby prijala Boží plán pre ich spoločný život. Ale ponúka sa aj iné vysvetlenie. Mohol to byť aj Mojžiš, ktorý sa tak ponáhľal naplniť Boží plán, až zabudol na svoju rodinu. Hoci Sefora a deti boli s ním, Boží príkaz paradoxne vo svojej rodine z akéhosi dôvodu nevykonal. Im duchovne neslúžil. Jeho synovia obrezaní neboli. Túžil zachrániť z otroctva národ, ale jeho rodina zachránená nebola. Akoby sa kňaz vydal na misie, ale svojich synov nepokrstil. Ostatných by možno zachránil, ale jeho rodine aj jemu by to prinieslo smrť. Muž má byť vodcom a kňazom v prvom rade doma, vo vlastnej rodine, až potom pre ostatných. Inak by bol falošným prorokom a jeho svedectvo by nebolo pravdivé. Pretože „kto sa nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci“ (1 Tim 5, 8. ). Ak Boží služobníci majú Pána na prvom mieste, ale ich manžel/ka nie je hneď na tom druhom, aj to ich môže skôr či neskôr duchovne zabiť. Nesmie tam byť práca, kariéra, deti, záľuby ani farnosť. Toto miesto je vyhradené len pre našu polovičku. Je možné, že Sefora prinášala obetu v podobe vlastnej bolesti, krivdy a nespravodlivosti. Napriek tomu zostala verná Pánovi aj manželovi. Nech už boli okolnosti akékoľvek, Písmo uvádza, že syna obrezala Sefora. Bola to ona, kto naplnil Boží zákon. Nie Mojžiš. Bola to obeta jeho ženy, prinesená Bohu v poslušnosti, ktorá mu zachránila život. Potom už nič nebránilo tomu, aby sa Boží plán záchrany Izraelitov uskutočnil v plnosti. Jeden svätý kňaz raz povedal: „Pokiaľ Boží služobník má byť dobrý, jeho žena musí byť svätá. Pokiaľ Boží služobník má byť svätý, jeho žena musí byť mučenica.“ Mojžiš bol svätý Boží muž, najväčší v Starom zákone. Ale takým ho Pán urobil aj pomocou tejto ženy. Ona najlepšie vedela, prečo bol „ženíchom jej krvi“.

Boží plán pre veriacich manželov (Ex 18, 1 – 27)
Sefora odišla do Egypta spolu s Mojžišom, ale nezostala tam po celý čas. Keď Mojžiš uznal, že pre jeho rodinu bude lepšie, keď ich na istý čas pošle k Jetrovi, poslúchla ho. Bola ochotná priniesť aj túto obetu. Po splnení misie sa Mojžiš s rodinou znovu stretáva na púšti. Jetro mu dal múdre rady, na základe čoho Mojžiš ustanovil sudcov.
Sefora stretla manžela pri studni. Počas ich spoločného života bolo Mojžišovo srdce vraha zmenené na najpokornejšieho Božieho služobníka. Potom ho Pán povolal uskutočniť veľké dielo. Na ceste k vyplneniu misie mu však hrozila smrť. Znova to bola obeta, obriezka vykonaná jeho manželkou, ktorá mu zachránila život. Ďalšia obeta spočívala v tom, že bola ochotná ho „prepustiť“, kým v Egypte nevykoná Božiu vôľu. Poslušne čakala pri Jetrovi. Je veľmi dôležité, že po misii sa Mojžiš vrátil k Sefore a synom. Pri rodine načerpal nové sily a víziu do ďalšej práce pre Pána.
Pokiaľ sa muž a žena stretli „pri studni“ – t. j. hľadaní Pána a jeho vôle, ich manželstvo nie je náhoda. Je to Boží plán spásy pre oboch manželov. Cez ich vzájomnú lásku a očisťovanie sa od hriechov sú povolaní k svätosti a poslušnosti Bohu. Lenže aj diabol má svoj plán pre manželov. Ten spočíva v ich rozdelení, egoizme, sebazničení a duchovnej smrti. Manželstvo je zapriahnutie do jedného jarma, a orba nepôjde, pokiaľ bude jeden ťahať tam a druhý inam. Boh túži po jednote manželov, aby obaja spoločne hľadali, prijali a napĺňali Boží plán pre ich život. Pokiaľ Boh bude vždy prvý a manžel/ka hneď druhý, aj ostatné životné roly nájdu správne poradie a správny čas. Manželia sú zodpovední jeden za druhého pri dosahovaní vlastnej spásy, ale aj spásy druhých. Každý veriaci muž je povolaný byť vo svojej rodine vodcom a kňazom. Manželka jeho pomocnicou. V čom má hlavne spočívať jej pomoc? Práve v tom, aby pomohla svojmu manželovi stať sa svätým. Očistiť svoj dom od hriechu a neprávostí. Hoci aj za cenu mučeníctva. Tak ako Sefora.