SLOVO NA TÉMU (Stanislav Gábor) Uplynulo už pätnásť rokov od chvíle, čo boli na úctu oltára povýšení dvaja veľkí synovia Gréckokatolíckej cirkvi – prešovský biskup Pavol Peter Gojdič OSBM a rehoľný kňaz Metod Dominik Trčka CSsR.

Mnohí sme boli pri tom, keď (dnes už svätý) Ján Pavol II. 4. novembra 2001 na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne blahorečil dvoch nezabudnuteľných mučeníkov. Celý svet sa vtedy dozvedel o našej cirkvi, ako trpela počas prenasledovania, ale hlavne to, že v súžení vytrvala a mohla dať celej univerzálnej Cirkvi novodobé vzory svätosti – mučeníkov 20. storočia.

Symboly utrpenia
Toto blahorečenie malo pre nás gréckokatolíkov vskutku symbolický charakter. Jednak preto, že išlo o prvé blahorečenie Božích služobníkov z čias komunizmu zo Slovenska. Ale hlavne preto, že blahorečenie biskupa Gojdiča a otca Trčku rímskym pápežom symbolizovalo uznanie mnohorakého utrpenia veľkého zástupu kňazov, rehoľníkov i laických kresťanov gréckokatolíkov, ktorí trpeli za vieru a vernosť Katolíckej cirkvi počas komunistického režimu v rokoch 1950 – 1968, ale prakticky až do roku 1989.
Naši dvaja blahoslavení pochádzali z rôznych spoločenských, jazykových i rehoľných prostredí. Spojila ich však láska k milovanej Gréckokatolíckej cirkvi a jej krásnemu východnému obradu. Pápež Ján Pavol II. vtedy povedal, že obaja títo mučeníci „v obetavej a hrdinskej službe Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku prešli tými istými trápeniami v dôsledku svojej vernosti evanjeliu a Petrovmu námestníkovi, a teraz im spoluprináleží koruna slávy“.

Beatifikácia v Ríme
Spomeňme si v nasledujúcich riadkoch na nezabudnuteľné okamihy beatifikácie, na ktorú do Večného mesta putovalo viac ako 5 000 pútnikov zo Slovenska. Oficiálny program sa začal už v predvečer beatifikácie v sobotu 3. novembra, keď sa mnohí naši kňazi a pútnici zišli v Bazilike sv. Klimenta (v nej bol Pavol Gojdič 25. marca 1927 konsekrovaný za biskupa), v ktorej generálny vikár Prešovského biskupstva otec Ján Závacký predsedal svätej liturgii.
Na druhý deň sa na námestí pred Bazilikou sv. Petra konala slávnosť blahorečenia. Okrem biskupa Gojdiča a otca Trčku mali byť blahorečení ďalší šiesti kandidáti: štyria Taliani, Portugalec a Španielka. Aj z týchto krajín prišlo mnoho pútnikov.

Prípravný program
Pred samotnou slávnosťou sa program začal okolo deviatej hodiny a zazneli v ňom myšlienky zo života Božích služobníkov, ktorí už o malú chvíľu mali byť vyhlásení za blahoslavených. Text o biskupovi Gojdičovi prečítal otec Jozef Maxim (v súčasnosti mních studita) a odpovedali sme naň spevom Boh je láska, milujme ho – mottom jeho biskupskej služby.

Pontifikálna omša
O desiatej hodine sa začala pontifikálna svätá omša s obradom beatifikácie, ktorý sa konal po speve Kyrie eleison. Pred katedru rímskeho veľkňaza predstúpili šiesti biskupi s postulátormi, ktorí viedli beatifikačné procesy. Ako prvý otec biskup Ján Hirka spolu s otcom Jánom Krehlíkom – postulátorom procesu biskupa Gojdiča. Biskup predniesol po latinsky žiadosť, aby boli do zoznamu blahoslavených zapísaní ctihodní Boží služobníci Pavol Peter Gojdič, Metod Dominik Trčka, Giovanni Antonio Farina, Bartolomeu Fernandes dos Mártires, Luigi Tezza, Paolo Manna, Gaetana Sterni a Maria Pilar Izquierdo Albero. Potom prečítal krátke životopisy našich mučeníkov. Po odznení všetkých životopisov zhromaždenie vstalo a Ján Pavol II. predniesol formulu blahorečenia: „… našou apoštolskou autoritou povoľujeme, aby sa Boží služobníci Pavol Peter Gojdič, Metod Dominik Trčka,… odteraz nazývali blahoslavení a aby sa uctievali ich sviatky“. Pre biskupa Pavla bol stanovený 17. júl (deň narodenia i smrti – dies natalis) a pre otca Metoda 25. august (deň jeho prvých rehoľných sľubov).
Zhromaždenie odpovedalo mohutným amen a potleskom, počas ktorého sa pomaly odkrývali štvormetrové portréty blahoslavených na priečelí Baziliky sv. Petra (škoda len, že ten Gojdičov portrét veľmi nevyšiel…). Za spevu schóly boli pred oltár prinesené relikvie blahoslavených na znak toho, že odteraz sa ich ostatky môžu verejne uctievať. Relikvie biskupa Pavla niesol otec Peter Haľko OSBM, vtedajší provinciál baziliánov, a otec Jozef Urvinitka, vtedajší biskupský ceremoniár. Ostatky bl. Metoda niesol otec Peter Gerbery CSsR (v súčasnosti mních Svätouspenskej lavry v Uneve na Ukrajine). Prítomný bol aj generálny postulátor kauzy Metoda Dominika Trčku páter Antonio Marrazzo CSsR. Liturgia pokračovala spevom Gloria a čítaniami.

Z homílie
Pripomeňme si teraz slová Jána Pavla II., ktoré povedal v homílii o blahoslavených po slovensky: „Posilnený asketickým spôsobom života v Ráde svätého Bazila Veľkého Pavol Peter Gojdič spočiatku ako biskup Prešovskej eparchie a neskôr ako apoštolský administrátor Mukačeva usiloval sa neúnavne o realizáciu pastoračného programu, ktorý si vytýčil: ,… s pomocou Božou chcem byť otcom sirôt, oporou chudobných a utešiteľom trpiacich‘. Ľuďmi všeobecne považovaný za človeka ,zlatého srdca‘, predstaviteľom vtedajšej vlády sa stal skutočným ,tŕňom v oku‘. Po tom, čo komunistický režim postavil Gréckokatolícku cirkev mimo zákona, bol zatknutý a uväznený. Tak sa preňho začalo obdobie kalvárie, utrpenia, zlého zaobchádzania a ponižovania, až po smrť vo viere Kristovi a v láske k Cirkvi a pápežovi.“
O blahoslavenom Metodovi pápež povedal: „Aj Metod Dominik Trčka vložil celý svoj život do služby evanjeliu a spáse blížnych, až po obetu vlastného života. Ako predstavený komunity redemptoristov v Stropkove na východnom Slovensku vyvíjal horlivú misionársku činnosť v Prešovskej, Užhorodskej a Križevskej eparchii. S nástupom komunizmu bol spolu s ostatnými spolubratmi redemptoristami odvezený do koncentračného tábora. Tam posilnený modlitbou s odhodlanosťou a silou znášal tresty a ponižovania pre evanjelium. Jeho trápenie sa skončilo vo väznici v Leopoldove kde po tom, čo odpustil svojim väzenským strážnikom, podľahol vyčerpaniu a chorobám.“

Záverečný príhovor
Slovanský pápež sa pútnikom zo Slovenska prihovoril aj v závere svätej omše v rámci modlitby Anjel Pána a vyzval ich, aby nasledovali príklad viery a lásky našich nových blahoslavených: „Srdečne vítam a pozdravujem slovenských pútnikov. Osobitne pozdravujem prezidenta Slovenskej republiky pána Rudolfa Schustera. Drahí bratia a sestry, dnešné blahorečenie mučeníkov biskupa Pavla Gojdiča a kňaza redemptoristu Metoda Dominika Trčku je pre vás radostnou udalosťou. Povzbudzujem vás k nasledovaniu ich príkladu viery a lásky, a zároveň vyprosujem ich ochranu pre milovaný slovenský národ.“ Nezabudol ani na pútnikov z Čiech a Moravy, ktorí prišli na blahorečenie svojho moravského rodáka otca Trčku: „Srdečně zdravím české poutníky, kteří se zúčastnili blahořečení Metoda Dominika Trčky, moravského rodáka z Frýdlantu nad Ostravicí. Svěřuji do duchovní péče tohoto nového blahoslavence vás zde přítomné i celý drahý český národ s přáním, aby ste následovali jeho hrdinského příkladu věrnosti evangeliu, služby církvi a oddanosti bratřím.“
Na slávnosti nechýbali ani predstavitelia spoločenského, politického a cirkevného života, okolo päťdesiat biskupov, medzi nimi i biskupi zo Slovenska, Ukrajiny i USA. Neďaleko pódia stáli aj prešovskí bohoslovci – Zbor sv. Romana Sladkopevca, ktorí pod vedením dirigenta Pavla Vasiľa v závere svätej omše zaspievali pápežskú hymnu a mnoholitstvije. Na blahorečení bol prítomný aj staručký otec Marián Potaš OSBM, bývalý provinciál baziliánov a osobný spolupracovník biskupa Gojdiča, ktorý sa veľkou mierou pričinil o úspešnú realizáciu beatifikačného procesu biskupa Gojdiča hlavne tým, že roky zbieral a zhromažďoval materiály týkajúce sa jeho života.
V ten istý deň poobede o 16.00 hod. sa slávila cirkevno-slovanská svätá liturgia v Bazilike sv. Praxedy, ktorej hlavným slúžiteľom bol vtedajší rektor kňazského seminára otec Vojtech Boháč. Liturgické slávenie svojím spevom obohatili spojené gréckokatolícke zbory.

Audiencia
Pondelok dopoludnia patril, opäť na Námestí sv. Petra, audiencii so Svätým Otcom, ktorá bola venovaná pútnikom, ktorí prišli na blahorečenie do Ríma. Opäť sme mali možnosť počuť slová Svätého Otca prednesené po slovensky, v ktorých poukázal na svedectvo lásky, ktoré nám zanechali noví blahoslavení.
Program v Ríme bol zakončený poobede ďakovnou archijerejskou liturgiou v bazilike Santa Maria Maggiore, v ktorej pápež Hadrián II. v roku 868 schválil staroslovienske cirkevné knihy. Liturgii predsedal prešovský biskup Ján Hirka, koncelebrovali mnohí rímskokatolícki i gréckokatolícki biskupi zo zahraničia a viac ako sto kňazov. Pútnici zo Slovenska, ktorí zaplnili takmer celú baziliku, si mali možnosť vypočuť homíliu kardinála Jozefa Tomka, v ktorej okrem iného vyjadril osobné spomienky na otca Metoda Trčku, ktorého si pamätal ešte zo svojich študentských čias z Michaloviec.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Uloženie relikvií v Michalovciach a v Prešove
O týždeň po beatifikácii v Ríme sa v Michalovciach slúžila ďakovná archijerejská svätá liturgia, ktorej predchádzalo uloženie telesných ostatkov bl. Metoda. V slávnostnom sprievode boli jeho relikvie prenesené z miestneho cintorína do chrámu otcov redemptoristov, kde sú uložené dodnes vpredu vpravo pod oltárom Božského Srdca Ježišovho.
Podobná slávnosť – prenesenia a uloženie relikvií biskupa Pavla Gojdiča – sa konala aj v Prešove 17. novembra. Mali na ňu možnosť prísť mnohí tí, čo sa do Ríma nedostali. Program sa začal v mestskej hale akadémiou bohoslovcov a pokračoval Molebenom k bl. Pavlovi. Nasledovala ďakovná svätá liturgia, ktorej hlavným slúžiteľom bol biskup Jána Hirka. V homílii sa prítomným prihovoril sekretár Kongregácie pre kauzy svätých z Ríma arcibiskup Mons. Edward Nowak.
Po liturgickom slávení sa konal sprievod s relikviami blahoslaveného Pavla Gojdiča ulicami mesta do prešovskej katedrály, kde boli uložené do bočnej kaplnky v presklenom sarkofágu. Slávnosť sa konala za prítomnosti cirkevných hodnostárov z celého Slovenska, predstaviteľov štátnej správy a samosprávy, predstaviteľov NR SR i vládnej delegácie na čele s premiérom M. Dzurindom.
Úspešne zavŕšená beatifikácia bola pre našu miestnu cirkev veľkým úspechom a zadosťučinením. Musíme za to ďakovať dnes už svätému slovanskému pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý nás doslovne vyzval (počas svojej návštevy v Levoči v roku 1995), aby sme pracovali na kanonizačných procesoch našich trpiteľov. Vďaka patrí aj otcovi biskupovi Jánovi Hirkovi, ktorý sa do tohto úsilia nebál vložiť a ustanovil komisiu expertov na čele s postulátorom, ktorá v tichosti a usilovne pracovala. Začínalo sa takpovediac na zelenej lúke, veď kto vtedy vedel, ako treba viesť takýto proces? Vďaka Bohu, podarilo sa. Ba navyše, v roku 2003 bol blahorečený ďalší gréckokatolícky biskup – Vasiľ Hopko spolu so sr. Zdenkou Cecíliou Schelingovou.
V súčasnosti prebieha na eparchiálnej úrovni v Prešove ďalší proces, ktorý, ak Boh dá, bude úspešne zakončený – proces na zistenie hrdinských čností otca Ivana Mastiliaka CSsR. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že na Ukrajine sa pripravuje proces Božej služobníčky rehoľnej sestry baziliánky Vasilije Hlibovickej (1895 – 1929), ktorá bola pôvodom z Haliče, ale pôsobila a zomrela v Prešove v povesti svätosti. Ostáva nám dúfať, že sa dočkáme aj chvíle, keď budú naši blahoslavení kanonizovaní – vyhlásení za svätých.

Úcta k blahoslaveným
Dnes, s odstupom pätnástich rokov, možno s radosťou konštatovať, že za toto obdobie sa značne rozšírila úcta k našim blahoslaveným. Uctievajú si ich nielen gréckokatolíci na východnom Slovensku, ale i v zahraničí, a tiež katolíci latinského obradu.
Každoročne sa konajú odpustové slávnosti na počesť bl. Pavla v prešovskej katedrále či Ruských Pekľanoch. Centrom úcty bl. Metoda sa zasa stal michalovský Chrám Svätého Ducha, medzičasom povýšený na baziliku minor. V týchto chrámoch spočívajú ich relikvie – telesné ostatky, ku ktorým veriaci celý rok prichádzajú v hojnom počte, aby si u svojich zástancov vyprosili potrebné milosti.
Postavili sa aj mnohé nové chrámy či kaplnky, ktoré sú im zasvätené. Ba mnohí z nás máme doma na čestnom mieste relikvie našich blahoslavených. Liturgisti zostavili moleben, ktorým si ich môžeme uctievať. Ikonopisci zasa napísali mnohé ikony. Niektoré vydarenejšie, iné menej. Do mnohých sú osadené aj ich relikvie.
O ich živote a diele vyšli medzičasom mnohé knižné publikácie. Máme cirkevné školy, ktoré nesú ich meno, aj ulicu pomenovanú po biskupovi Gojdičovi, dokonca aj kňazský seminár nesie jeho meno. Život našich blahoslavených sa stal inšpiráciou aj pre žiakov a študentov, ktorí pri príležitosti školských akadémií nacvičujú divadelné predstavenia o ich živote. Práve na poli kresťanskej kultúry existujú určite mnohé neobjavené oblasti a formy, ako možno stvárniť a priblížiť ich život.

Na záver
Emeritný pápež Benedikt XVI. povedal, že svätosť Boha sa vždy prejavuje zvlášť jasným spôsobom vo svätcoch. Preto je iste dôležité uchovávať si pamiatku na týchto našich hrdinov viery, v ktorých sa prejavila Božia svätosť. Bolo by to však málo, ostať len pri spomienke na nich. Kiež sa pre nás stanú vzormi v tom, že aj napriek protichodnej a ťažkej spoločenskej situácii možno žiť podľa Kristovho evanjelia a Božej vôle vyjadrenej v prikázaniach. Nestaneme sa možno mučeníkmi takým spôsobom, že prelejeme svoju krv, hoci v mnohých krajinách k tomu aj v súčasnosti dochádza. Naše mučeníctvo môže spočívať aj v tom, že preukážeme svoj kresťanský postoj v každodennom živote.

Dodatky:

Blažený otec a mučeník Pavol, blažený otec a mučeník Metod, proste Boha za nás!

„Biskup Pavol Peter Gojdič a redemptorista Metod Dominik Trčka. Obaja v obetavej a hrdinskej službe Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku prešli tými istými trápeniami v dôsledku svojej vernosti evanjeliu a Petrovmu námestníkovi a teraz im spoluprináleží koruna slávy.“ (sv. Ján Pavol II.)