Charita oslavuje

VÝROČIE (Silvia Popovičová) V septembri si Gréckokatolícka charita Prešov (GKCH) pripomína 25. výročie znovuobnovenia činnosti. Počas 25-ročného vývoja podáva pomocnú ruku ľuďom v núdzi. Dnes pôsobí v rámci celej Prešovskej archieparchie a svoje činorodé služby realizuje v Prešove, Svidníku, Starej Ľubovni, Humennom, Snine a v Sačurove. Ročne sa snaží pomáhať takmer 2 000 jednotlivcom a rodinám v núdzi.

História vzniku
Podľa najstarších dokumentov sa história začala písať v roku 1947. Prešovský ordinariát na čele s biskupom Pavlom Petrom Gojdičom zriadil Gréckokatolícku diecéznu charitu ako pobočku Ústrednej charity na Slovensku. Za prvého riaditeľa bol 12. novembra 1947 vymenovaný otec Marián Potáš OSBM. Ale počas socialistického režimu bola jej činnosť prerušená a na tradíciu sociálno-charitatívnej činnosti sa nadviazalo až v roku 1991, keď prešovský sídelný biskup Mons. Ján Hirka v rámci diecézy obnovil činnosť charity. Za prvého riaditeľa bol vymenovaný Ing. Maroš Šatný, PhD., ktorý sa stal diecéznym zamestnancom Slovenskej katolíckej charity. O päť rokov neskôr, v roku 1996, nadobudla právnu subjektivitu a od roku 2009 bola premenovaná na Gréckokatolícku charitu Prešov. Jej súčasným riaditeľom je od roku 2006 PhDr. Peter Valiček.

Formovanie služieb a prevádzok
Prvou aktivitou s názvom Príjem núdznych v roku 1992 začala pomáhať v meste Prešov ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi. O rok neskôr spustila do prevádzky zariadenie pre ľudí bez domova s názvom Dom Charitas. Významným medzníkom bol aj rok 1997, keď bol vypracovaný projekt resocializačného systému Cesta k domovu, ktorý je unikátnym príkladom prepojenia nadväzujúcich služieb a činností. Hlavným cieľom je resocializácia človeka bez domova alebo v núdzi, prinavrátenie pracovných návykov, jeho osamostatnenie, aby sa stal plnohodnotnou súčasťou spoločnosti.
Okrem otvorenia nocľahárne Archa v Prešove (1997) na túto myšlienku Cesty k domovu nadviazalo aj otvorenie chráneného bývania Domov nádeje v roku 2001. Pre závislých a ich príbuzných sa v roku 2002 pri Domove nádeje otvoril klub KAHAN. Nízkoprahové denné centrum a nocľaháreň Effeta v Prešove sa začali realizovať od roku 2010 spolu s domovom na pol ceste. Súčasťou resocializácie pre závislých sa stala podporná hospodárska činnosť v podobe autoumyvárne aj celoročného pneuservisu spojeného s drobným servisom osobných áut. Pracovnou terapiou sa snažia mužom, ktorí prechádzajú procesom resocializácie, obnoviť pracovné návyky, aby sa po ukončení mohli uplatniť na trhu práce a rozvíjať tak svoj potenciál.
V roku 2002 sa rozrástla činnosť prešovskej charity o tvorbu, tlač a distribúciu pouličného časopisu Cesta. Verejnosť tak môže jeho kúpou podporovať ľudí bez domova túžiacich si slušným spôsobom zarobiť na živobytie.
Činnosť charity sa rozvíjala v mestách a obciach Prešovskej archieparchie. V mnohých z nich (Vranov nad Topľou, Michalovce, Svidník, Stará Ľubovňa…) vznikali od roku 1993 charitatívne služby v rodinách, ktorých existencia bola ovplyvnená potrebou a možnosťami regiónu. Cieľom tejto charitatívnej služby je opatrovateľská starostlivosť o starých, chorých a opustených ľudí v ich prirodzenom prostredí obohatená o duchovný rozmer pri zabezpečovaní životných úkonov a prác v domácnosti.  V roku 2005 sa ukončilo poskytovanie týchto služieb na základe rozhodnutia úradu Prešovského samosprávneho kraja v súvislosti s decentralizáciou štátnej správy a prenosom kompetencií na samosprávu. V tomto roku začína túto službu opäť poskytovať na základe mnohých požiadaviek z radov verejnosti.
V novembri 1999 na podnet rodičov detí a mladých so zdravotným hendikepom vznikol v Starej Ľubovni Dom svätej Anny. V rámci programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce sa v roku 2012 spustil projekt s názvom Komplexné sociálne služby pre deti a mladých ľudí so zdravotným postihnutím v regióne Stará Ľubovňa. Kompletný projekt, v rámci ktorého sa v uplynulom období podarilo vybudovať denné centrum, rehabilitačné stredisko pre deti a mladých so zdravotným postihnutím, prepravnú službu či podporované zamestnávanie a podporované bývanie bol v rámci švajčiarskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR podporený sumou viac než milión eur.
Rok 2000 priniesol možnosť komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta v domácom prostredí prostredníctvom vytvorenia agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Dom svätej Faustíny – domov na pol ceste vo Svidníku začal od roku 2011 s integráciou žien do plnohodnotného života v spoločnosti. V Sačurove vznikol v roku 2013 denný stacionár pre seniorov Dom svätého Simeona a tom istom roku v Humennom denný stacionár Dom svätého Júdu Tadeáša na sebarealizáciu mladých s mentálnym zdravotným znevýhodnením.
Všetky aktivity (zabezpečovanie sociálnych, zdravotníckych a iných služieb pre ľudí v núdzi) sa môžu realizovať vďaka podpore zo zdrojov štátu, samospráv, Cirkvi, darov, zbierok na charitu v chrámoch, platieb za služby či 2 % z daní.

Mimo hraníc Slovenska
Súčasťou 25-ročnej existencie sú aj rôzne zahraničné projekty a pomoc v oblastiach mimo hraníc Slovenska. Viacerými humanitárnymi zbierkami šatstva, vybraných produktov alebo potravinových balíčkov sme podali pomocnú ruku deťom, ženám či mužom na Ukrajine, v Chorvátsku, Slovinsku a iných krajinách postihnutých prírodným živlom alebo vojnou. Spoluprácou so zariadením Cité Myriam francúzskej charity Secours Catholique, priateľmi z Poľska a švajčiarskym partnerom Stiftung Wagerenhof Uster či Katolíckou talianskou misiou mali možnosť zamestnanci absolvovať stáže a pracovné návštevy prispievajúce k zvyšovaniu kvality poskytovaných služieb.

Odborný a duchovný rozmer
Prešovská charita sa stará o odborný aj duchovný rozvoj zamestnancov. Dobrý kolektív lepšie realizuje plány a dnes na diele charity pracuje 95 interných, 9 externých zamestnancov a 16 pracovníkov cez projekty úradu práce. K odbornej stránke zamestnancov prispievajú nielen rôzne školenia, kurzy, pracovné stáže v zahraničí, ale aj pravidelná supervízia.
O duchovnú formáciu sa stará duchovný správca charity. Od svojho vzniku až do decembra 2014 túto funkciu zastával otec Jozef Voskár. Január 2015 priniesol zmenu na pozícii duchovného správcu, ktorú zaujal otec Vasil Kormaník. Duchovná formácia zahŕňa rôzne duchovné aktivity, modlitby, ale i schválený duchovný program charity aktualizovaný začiatkom kalendárneho roka. Vytváranie dobrých vzťahov medzi zamestnancami napomáhajú aj spoločné aktivity (športový deň, spoločný výlet s rodinami, vianočné stretnutie či schválený sociálny program charity), otvorená komunikácia a snaha o konštruktívne riešenie problémov a úloh.

Na záver
V zmysle slov: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40) chceme aj naďalej preukazovať činorodú službu, aby každý človek bez výnimky mohol žiť, poznať svoju dôstojnosť, hodnotu a poslanie, a tak sa na základe slobodnej voľby mohol prejavovať a realizovať.
Peter Valiček, riaditeľ Gréckokatolíckej charity v Prešove, na záver dodáva: „Pred nami stojí mnoho výziev, ale ktoré z nich sa podarí naplniť, je len v Božích rukách a my sme len nehodní služobníci, ktorí máme a vždy budeme okolo seba mať dostatok chudobných. Hranica medzi nami a nimi je však v súčasnosti naozaj veľmi krehká a tenká. Každý človek vlastne prežíva chvíle ťažké, ktoré ho vedú na kolená, do hĺbky a na druhej strane chvíle šťastia, ktoré nám dávajú silu na ďalšie životné kroky. O tom je aj naša každodenná služba pre tých najslabších, a bez Božej pomoci by sme ale neboli schopní ju poskytovať. Totiž ak chceme niečo dávať, najprv to musíme mať, a z Božích rúk môžeme čerpať silu, požehnanie a motiváciu donekonečna, len sa musíme otvoriť.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *