BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: pexels.com)
V úsilí o ochranu ľudského života sa správne zdôrazňuje požiadavka „od počatia po prirodzenú smrť“. Nové technické a technologické možnosti, ktoré už majú alebo by mohli mať dosah na procesy vzniku nového ľudského jedinca, však dnes povinnosť rešpektovať a chrániť každý ľudský život ďalej rozširujú. O akoby novú, ale veľmi dôležitú oblasť – obdobie okolo samotného počatia.
Počatie, čiže ozajstný začiatok života každého človeka, je chvíľou, keď sa všetko štartuje. Vznik a vývoj novej ľudskej bytosti, „utváranej v lone matky tak zázračne“ (Ž 139, 14). Určenej, pokiaľ všetko šťastlivo a úspešne prebehne, aby zaujala svoje nenahraditeľné miesto v ľudskej rodine. V dlhej reťazi za sebou nasledujúcich generácií. Kresťania zároveň vedia, že každá ľudská bytosť je okrem svojho časného života, začínajúceho sa počatím, povolaná aj k naplneniu odvekých večných prisľúbení. K nádhernému, šťastnému životu bez konca v láskyplnom, milosrdnom náručí dobrotivého Boha.
Počiatok ľudského života bol až do nedávnych desaťročí podstatne zahalený tajomstvom nepoznaného. Vnímal sa ako hlboko existenciálne dôstojný. Neporovnateľne individuálny. Zároveň však až absolútne dôležitý pre celé ľudstvo. Veď bez počatia človeka by nebolo žiadnej ľudskej budúcnosti.
Človek však rukami lekárov a výskumných pracovníkov pomocou supermoderných, nových prístrojov a technológií v posledných desaťročiach siaha priamo na samotné pramene života. Náhli sa za ich poznaním. Pokúša sa ich ovplyvniť. Zasiahnuť do ich prirodzeného toku. Otvárať aj zatvárať stavidlá života. Ale aj čoraz účinnejšie meniť jeho zdroje i kvality. Vstupovať, nezriedka necitlivo, ba opovážlivo na miesta, ktoré boli dosiaľ temer úplne vyhradené Prozreteľnosti. Klamlivé rajské pokušenie „Budete ako Boh!“ nebolo nikdy silnejšie. Vábivé jablká na strome poznania neviseli nikdy tak blízko. A nízko. Akoby celkom na dosah. Stačí len podliezť morálku (či etiku).
Nejde už iba o kedysi prevratné počatie človeka mimo tela matky (v skúmavke). Zasahuje či hodlá sa zasiahnuť takpovediac do všetkého. Do výberu germinatívnych buniek (gamét). Od manželov aj mimo manželstva. V rôznych partnerstvách. Je tu darcovstvo ľudských spermií, vajíčok aj zárodkov (embryí). A prvé zásahy do ich genetickej výbavy. Takzvané darcovstvo mitochondrií, známe aj ako počatie „dieťaťa troch rodičov“: zúčastňujú sa na ňom totiž dve ľudské vajíčka a jedna spermia. Na medzinárodnej úrovni sa vedú diskusie o úmyselných úpravách genómu dieťaťa. Zásahom do genómu rodičovských gamét alebo cielenými zmenami genómu v bunkách raného ľudského zárodku. Študuje sa možnosť vytvorenia gamét z rôznych buniek tela. Nedávno sme písali o organizmoch, navlas podobných raným ľudským embryám, ktoré vznikli v laboratóriu z indukovaných kmeňových buniek (i-blastoidy). Aj o vytvorení opico-ľudských chimér. Obdobie okolo počatia sa teda stalo pre život osobitne nebezpečným. A zároveň sa otvorilo novým možnostiam manipulácie a zneužitia. Navyše, pozornosti nevšímavej verejnosti takmer celkom uniká tragická situácia a osud desaťtisícov či skôr státisícov opustených živých ľudských zárodkov. Ocitli sa v mraziacich boxoch ako „vedľajší produkt“ predchádzajúcich oplodnení v skúmavke.
Kresťanský pohľad, ktorý uznáva nezastupiteľnú dôležitosť a dôstojnosť manželstva, požaduje, aby sa počatie i narodenie nového človeka uskutočnilo v jasne definovanom osobnom i spoločenskom rámci, ktorý je daný osobitným a výlučným vzťahom rodičov. V takomto vzťahu je zrejmé, kto sú rodičia, aj kým je dieťa či jeho súrodenci. Kresťanstvo zároveň vyžaduje plné rešpektovanie a dôslednú ochranu dôstojnosti počatia, života aj zdravia každej ľudskej bytosti. Tento kladný, výsostne praktický ideál sú aj dnešní kresťania povolaní žiť a primerane brániť. Pre dobro svojich detí i celej spoločnosti.
