BIOETIKA (Jozef Glasa) Vrcholiaca druhá vlna pandémie ochorenia Covid-19. Zdravotnícka katastrofa globálnych rozmerov. Všade prítomné obavy a zle potláčaný, lepkavý strach. Únava a vyčerpanosť. Ako v tom všetkom kráčať ďalej?
Pandémia prevracia zabehané rebríčky hodnôt a preveruje doterajšie priority jednotlivého človeka i ľudstva. V situácii krízy a existenčného ohrozenia sa medzi ľuďmi, neraz celkom prekvapujúco a nečakane, vynára to najlepšie – známi aj bezmenní hrdinovia našich čias, statočnosť, odvaha a obetavosť ľudí, ktorí si „iba plnia svoju povinnosť“, až po nezištné obetovanie vlastného života alebo zdravia.
Nečakaná katastrofa však zvyčajne odhalí v ľuďoch, v spoločnosti aj to horšie. Nečakanú hĺbku a prekvapivé rozšírenie skutočnej mravnej biedy, nezodpovednosti a hlúposti. Chýbajúce znalosti, cnosti aj zdroje, zle skrývané sebectvo, nezáujem, obchádzanie opatrení. S následkami na zdraví, na živote. Zvyčajne tých druhých, nevinných.
V situácii krízy jasnejšie vidíme, ako si ľudia nastavujú priority, čo je pre nich v živote podstatné, prvoradé a koľko tomu alebo onomu vedia obetovať. Zo svojho pohodlia, peňazí, názorového komfortu vlastnej virtuálnej bubliny. Pandémia nás núti vybrať si. Stavia nás pred voľby, ktoré v minulosti možno nemuseli byť až také jednoznačné. Obnažila a zneistila naše priority, lebo nám odrazu ukázala, že v našom živote naozaj ide o život.
Rozhodovania o prioritách sú neraz dramatické, komplikované. Minule sme si čiastočne priblížili problém triáže – výberu pacientov na poskytnutie kriticky obmedzenej intenzívnej starostlivosti. V našom desaťročia zanedbávanom či drancovanom zdravotníctve totiž nechýbajú až tak veľmi moderné respirátory (tie sa už dokúpili). Chýbajú lekári a sestry, ktorí/ktoré by to s nimi vedeli.
Nevyhnutné rozhodnutia triáže majú byť predovšetkým férové, spravodlivé. Je to vôbec možné? Ako tu stanoviť priority? Na Slovensku sme si povedali, že to nebude podľa veku, ale uprednostnili sme medicínsky pohľad. Snahu poctivo, maximálne podporiť reálnu šancu na život. Aj u zdravotne postihnutých, hendikepovaných. Aby im zvolené bodovacie pravidlá nekrivdili, aby boli, ako sa len dá, v prospech života, a zároveň nenútili lekárov či samotného pacienta do úpornej, neprimeranej liečby.
Vykonávanie triáže však zároveň vyžaduje, aby sa žiaden pacient v jej dôsledku neocitol bez primeranej pomoci. Má sa k nemu obracať a byť mu neustále k dispozícii tá prívetivejšia, ochraňujúca a prijímajúca tvár medicíny. Vo forme paliatívnej liečby a starostlivosti, tlmiacej bolesť, pomáhajúcej dýchať, zmierňujúcej utrpenie, prekonávajúcej mučivý strach a opustenosť pacienta, pribitého chorobou na svoj vlastný kríž – nemocničné lôžko bezmocnosti. Je to každodenné úsilie – zaistiť pacientovi medicínske, ľudské i duchovné sprevádzanie, nezanedbať starostlivosť na konci života. Naliehavé priority večnosti. Spása nesmrteľnej duše. Priority modlitieb vysielaných úpenlivo k nebesiam. Volajúca hlbokosť ľudskej biedy. Modliaci sa pacient, jeho blízki, cirkevné spoločenstvo. Duchovná adopcia pacientov na diaľku. Jakubov anjelský rebrík duchovnej sily a pomoci.
Inou, vo verejnosti neveľmi zvládanou diskusiou bola zvada okolo priorít očkovania. V situácii nedostatku vakcín sa hľadali primerané kritériá. Žiaľ, v praxi aj možnosti, ako ich obchádzať. Aj tohtoročné veľkonočné sviatky nás učia o nádeji a láske. Dobrá zvesť Kristovho zmŕtvychvstania. Pokoj a vykúpenie. Lebo koncom našej vlastnej krížovej cesty, individuálnej či spoločnej, nie je tma hrobu, ale nádej a istota zmŕtvychvstania. Máme ju prinášať s radosťou do nášho uboleného, rozorvaného sveta. Priorita, ktorú nám ukladá sám Ježiš: „Nebojte sa!“ Priorita svetla, prenikajúceho do temnôt nášho sveta i srdca. Priorita lásky, ktorá premáha smrť aj všetok náš strach.
