SLOVO O IKONE (Milan Gábor; foto: slavra.church.ua)
V prípade niektorých ikon Bohorodičky sa stretávame s tým, že majú viacero názvov, kde sa jeden spája s miestom ich zjavenia a druhý napr. s ich následným prenesením na iné miesto. Takou je aj táto ikona. Divnohorská (sicílska) ikona Bohorodičky (po rus. дивногорская) sa nazýva aj sicílska, pretože jej prvé miesto zjavenia bolo v roku 1092 na talianskom ostrove Sicília, ktorý bol v čase ikonoboreckého obdobia osídľovaný početnými skupinami pravoslávnych Grékov. Tí si so sebou často prinášali aj svoje „duchovné klenoty – divotvorné ikony“, medzi ktoré patrila aj táto ikona.
Po páde Konštantínopola a zániku Rímskej ríše (1453) koncom 15. storočia dvaja zbožní mnísi Xenofont a Joasaf priniesli túto ikonu (alebo skôr jej vernú kópiu) na Rus, do oblasti okolia Voroneža. S. V. Bulgakov spája príchod týchto mníchov a následné založenie Divnohorského monastiera s obdobím okolo roku 1640. História divnohorskej ikony hovorí, že keď mnísi prišli na miesto, kde sa vlieva rieka Tichaja Sosna do rieky Don, tu prenocovali. Ráno však zistili, že nemajú ikonu, a tak ju vystrašení začali hľadať. Aké bolo ich veľké prekvapenie, keď ju uvideli na jednom z vápencových stĺpov, ktorých je mnoho na kopcoch Divných hôr, na základe čoho sa aj samotné hory nazývajú Divnými – aj na základe týchto kamenných stĺpov, ktoré stoja ako vápencová stráž, ustanovená pred vekmi Bohom na tomto svätom mieste. Mnísi si taktiež všimli, že na úpätí kopca, kde stála ikona, začal vyvierať prameň vody. Pochopili to ako znak, a tak sa na tomto mieste usadili a založili tu Divnohorský monastier, v ktorom sa svojimi zázrakmi preslávila ikona Bohorodičky, ktorá na základe jej druhého miesta prebývania dostala pomenovanie divnohorská.
V súčasnosti sa táto divotvorná ikona nachádza v Divnohorskom uspenskom mužskom monastieri Voronežskej eparchie. V tejto eparchii sa táto ikona teší veľkej obľube a úcte, čo potvrdzuje jej časté putovanie po mestách a obciach eparchie. Každoročne sa 1. júla koná procesiový sprievod s ikonou do mesta Korotojak, kde prebýva do 14. augusta.
Spomedzi mnohých zázrakov učinených na príhovor Bohorodičky prostredníctvom divnohorskej ikony Božej Matky sú známe zvlášť dva. Prvý z nich je všeobecne pamätný pre obyvateľov Voroneža a jeho okolia a stal sa v roku 1831. Vďaka modlitbám veriacich a duchovenstva pred touto ikonou prestala epidémia cholery.
Nemenej výnimočným bol aj druhý zázrak, ktorý sa udial v roku 1863. Obyvateľku obce Buturlinovka vo Voronežskej eparchii Eudokiu Ivanovnu Sumerninu pätnásť rokov trápila zimnica. Mnohokrát ju kňazi pripravovali na smrť a odchod do večnosti. Istého dňa si zomierajúca spomenula na slová svojej zosnulej matky, ktorá jej často opakovala, aby nikdy nehľadela na to, čo sa deje, ale aby sa vždy v dôvere pomodlila k Božej Matke. Naplnená túžbou po modlitbe si v tej chvíli v izbe kľakla pred ikonu Bohorodičky, ktorú dlho prosila o pomoc. Ustatá potom zaspala. V sne mala videnie, v ktorom jej bola ukázaná cesta do Divnohorského monastiera k divotvornej ikone. Keď podľa videnia prišla do monastiera k divnohorskej ikone Bohorodičky, pred ktorou sa pomodlila, bola zázračne uzdravená.
Svojou typológiou je táto ikona dosť zriedkavá, zvlášť v prostredí východných cirkví byzantskej tradície. Ikona zobrazuje Božiu Matku, ktorá sedí na tróne s dieťaťom Kristom v lone. Bohorodička pravicou neukazuje na Syna, ale má ju voľne spustenú pozdĺž tela. Na niektorých kópiách tejto ikony sa pravicou dotýka Kristovej nohy. Kristus žehná oboma rukami. Bohorodička je po stranách obklopená anjelmi. Podľa Nikodéma Pavloviča Kondakova originálom tejto ikony bola mozaika v apside Chrámu sv. Juraja v Messine. Svoju liturgickú pamiatku slávi divnohorská ikona Bohorodičky 5. februára.
