SLOVO NA CESTÁCH (Juraj Gradoš; foto: wikimedia.org)
Podľa tradície tri kopce v slovenskom i maďarskom štátnom znaku znamenajú Tatru, Fatru a Matru. Je to jedno z mnohých vysvetlení. Tak ako Tatry sú Vysoké a Nízke, poznáme aj Malú a Veľkú Fatru. Malá Fatra sa skoro celá nachádza v Žilinskom kraji. Toto západokarpatské pohorie je súčasťou krajinného celku Fatransko-tatranskej oblasti a je štvrtým najvyšším pohorím s bohatou a pomerne zachovalou prírodou. Niektoré časti pohoria pochádzajú z obdobia permu pred 300 miliónmi rokov, keď územie Slovenska zväčša tvorila púšť. Jeho významnú časť od roku 1988 zaberá Národný park Malá Fatra.
Tvar pohoria pripomína krídla. Od jeho najsevernejšieho po najjužnejší cíp je 52 kilometrov. Jeho šírka je 16 kilometrov. Pohorie rozdeľuje rieka Váh v Strečianskom priesmyku na dva celky – Krivánsku a Lúčanskú Malú Fatru. Najvyššími vrcholmi sú Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.), Malý Kriváň (1 670,9 m n. m.) a Chleb (1 645,6 m n. m.) severne od obce Turany. V okolí pohoria sa nachádza niekoľko minerálnych prameňov a kúpeľné mesto Rajecké Teplice. Priamo v pohorí v Slovianskej doline je prameň s názvom Smradľavá voda.
Najvyšším vodopádom v Malej Fatre je Šútovský vodopád s výškou 38 m. Cesta k nemu vedie z obce Šútovo, kde sa nachádza aj Šútovské jazero. Po modrej značke popri Šútovskom potoku smeruje cesta až k vodopádu a pokračuje k Mojžišovým prameňom – tie napájajú tento vodopád aj Šútovský potok. Ďalšie vodopády sa nachádzajú v doline Stohového potoka, v oblasti Jánošíkových dier a nad osadou Biela.
Územie pohoria je rozčlenené na niekoľko chránených území – je tu štrnásť národných prírodných rezervácií, deväť prírodných rezervácií, päť prírodných pamiatok a jeden chránený areál. Pohorie je husto zalesnené s výnimkou hrebeňov. Na jeho území bolo zistených 26 typov biotopov, šesť druhov rastlín a 29 druhov živočíchov európskeho významu. V národnom parku sú viaceré chránené rastliny (klinček neskorý, astra alpínska, dryádka osemlupienková, stračonôžka tatranská, žltohlav európsky alebo poniklec slovenský). Doteraz tu bolo objavených už vyše 1 100 druhov vyšších rastlín. Park je navyše domovom pre mnohé chránené živočíchy – žije tu rys ostrovid, vlk dravý, orol skalný a sokol lastovičiar. Z hmyzu je to napríklad fúzač alpský.
