Duchovné minicvičenia

Puščeňa − aj takto nazývajú niektorí ľudia poslednú nedeľu pred začiatkom Štyridsiatnice. Dokonca voľakedy sa v spomínaný deň robili veľké zábavy a končili sa presne o polnoci. Premietajúc si to do manželstva nám je iste dobre známy termín „rozlúčka so slobodou“. Čas, keď si budúci manželia ešte poslednýkrát istým spôsobom zakúsia spomínané „puščeňa“.

 

PRE ŽENU
Mám rada veľkonočný čas. Veľmi si vtedy uvedomujem svoju biedu, hriešnosť, ale aj možnosť byť „malou“ pred Pánom. Zlomový je pre mňa najmä deň, keď je Ježiš v hrobe. Vtedy som konfrontovaná so svojou slabosťou a vkladám všetky strachy aj svoju nedokonalosť do Ježišovho hrobu. V deň zmŕtvychvstania cítim, že môžem nanovo vstať, pretože Ježiš to všetko premenil, nechal pochované to, čo bolo treba, a vzkriesil to, čo som pochovala ja sama. Nedávno som uvažovala o tom, ako je možné, že v čase zamilovanosti si dvaja ľudia vedia odpustiť takmer všetko a nájdu riešenie na každý problém s úplnou ľahkosťou. Paradoxne, v manželstve sa aj drobnosť často vyhrotí tak, že muža a ženu postaví proti sebe. A v tomto čase sa mi tento obraz spája práve s Ježišovým hrobom. Cítim volanie nazrieť do nášho manželstva a odhaliť, čo som v tom hrobe pochovala. Na sebe, ale aj v našom manželstve. V čom sa mi hrob stal verdiktom, odsúdením a napokon rezignáciou, že iné to už nebude, ja iná nebudem, on sa už nezmení. Cítim, že sa dnes potrebujem pýtať Svätého Ducha, čo chce vzkriesiť, čomu chce vo mne aj v našom manželstve vdýchnuť život. Lebo stále verím, ba viem, že náš Boh je Bohom prekvapení, Bohom života a nie smrti. Viem, že nás volá, aby každý deň bol dňom radosti zo spoznávania toho druhého (aj po rokoch) a vzájomnej pomoci prekonávať svoje hranice. Áno, každý z nás je iný, naše záujmy sa rôznia, ale prečo dovoliť, aby to bolo to, čo nás rozdelí? Kedysi sme dokázali aj z extrémnej rozdielnosti ťažiť a použiť ju na obohatenie našich spoločných chvíľ. O to viac to môže a má byť v manželstve.

 

Tak poďme do toho spolu. Zahoď dnes predsudky, odsúdenia a zavrhnutia svojho milovaného či milovanej a dovoľ Otcovi vzkriesiť to, čo si už dávno pochoval/-a. Modlíme sa, nech sú naše manželstvá plné života a viery, že sme povolaní žiť v radosti a spolu napredovať na ceste svätosti.

 

(Vlado a Katka Marčákovci)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *