SLOVO BL. V. HOPKA

Pokiaľ však prídu tie najťažšie dni, najprv sa tešme z týchto radostných dní v Nazarete. Zaklopme do nazaretského domu, kde žije Svätá rodina.

Dvere nám prichádza otvoriť Prečistá Panna Mária, Ježišova matka. Teší sa našej návšteve, ochotne nám ukáže svojho Syna. Hráme sa s ním, vezmeme ho na ruky, pobozkáme, pritúlime jeho najsvätejšiu hlavu na svoje srdce, vezmeme jeho rúčky do svojich, pohladíme jeho líčka a pozeráme sa mu do očí.

Keď je už Ježiško väčší, pomáha, robí všetko, čo treba. Odnesie ručnú prácu, ktorú urobila jeho matka, pomáha pri práci svätému Jozefovi. Po obede, keď už Bohorodička skončí všetky domáce práce, prinesie kúdeľ do dielne svätého Jozefa, sadne si, pradie a teší sa zo svojho Syna. Z toho, ako drží drevo, ako podáva svätému Jozefovi kladivo, ako prináša klince, zbiera triesky a ako – ako to hovorí legenda – robí z triesok malé krížiky. Iste tomu porozumela aj Bohorodička, ktorá bola nevestou Svätého Ducha, ktorý mnoho objasnil.

(Vasiľ Hopko: Kristus v nás. Rozjímania o Eucharistii; preložil F. Dancák)