Čo máte nového? Otázka, ktorú si občas kladieme pri stretnutiach. Nedávno bola príležitosť povedať ju známym – manželom. Čo myslíte, kto sa prvý zhostil odpovede? Manželka sa pustila do vykresľovania finálnych prác na garáži pri dome. Konečne spokojnosť, myslel som si v duchu. Záver rozprávania však nebol happyendový. Odtieň farby na garáži nesedel s tým, ktorý bol predtým použitý na dome. Manžel sa bránil argumentom, že farbu vyberal presne podľa kódu, ktorý si odložil z farby na dome. Hnedá ako hnedá, skonštatoval a ja by som mu dal za pravdu. Ale naše polovičky… Ony vidia hnedú: škoricovú, orieškovú, béžovú, pieskovú… Problém spočíva ešte v podstatnom detaile, ktorý som si nechal na záver. Medzi obnovou domu a garáže uplynulo viac ako päť rokov a firma zmenila vzorkovníky farieb ?
PRE ŽENU
Každá žena by vedela vytiahnuť množstvo podobných situácií. Minulého roka som stratila puklicu z kolesa na aute. Tri kolesá ako majú byť, a jedno z chudobinca. Po niekoľkonásobnej urgencii mi Ježiško o pol roka priniesol novú sadu. Nestíhal. Môj volant dodnes čaká na svoj nový poťah. Starý sa už drobí natoľko, že keď vystúpim, kúsočky koženky sa zosypú na zem. Už som prosila, urgovala všetkých svojich chlapov. Riešenie je otvorené. Ale…. Blížia sa Vianoce. Tak možno… Nie je vždy ľahké preniesť sa cez podobné situácie, keď ženy majú rady veci svojho domova v poriadku. Sú našou výkladnou skriňou, vizitkou. Logika (aspoň moja) stojí na tom, že ak sa niečo môže urobiť, posunúť, premiestniť, vylepšiť, urobiť krajším, ideme na to. Vtedy sa cítime komfortne. Krása je to, čo chceme, aby nás obklopovalo.
No láska nie je požadovačná. Láska sa dáva. Hľadá spôsoby, ako „vydolovať“ zo seba i z toho druhého to najlepšie. Preto výnimočné ženy nevystrájajú ako fúrie, nenárokujú si, ako by im patril celý svet, ale pozorujú, pozývajú, inšpirujú, otvárajú dvere, navrhujú cesty a riešenia, sprevádzajú, nadchýnajú sa a popritom neustále dvíhajú svoje srdce k Bohu, ktorý môže pohnúť srdcom (aj myslením a rukami) muža. A život so všetkým v ňom môže byť taký krásny.
(Marek a Dada Kolesárovci)