SLOVO NA CESTÁCH (Juraj Gradoš; foto: Pohľad na vrch Zborov. Zdroj: upload.wikimedia.org)
Na území okresov Bardejov a Svidník sa kedysi nachádzalo panstvo okolo Zborovského hradu zvané Makovica. Geologicky sa na území panstva nachádza časť Ondavskej vrchoviny a pohoria Busov. Nadmorská výška vrchoviny sa postupne znižuje zo severu na juh, kde dosahuje iba 200 metrov. Na území Makovice leží aj najvyšší vrch vrchoviny – Smilniansky vrch (750 m n. m.). Na Ondavskej vrchovine sa striedajú malebné lesy s horskými lúkami, pastvinami a poľnohospodárskou pôdou. Zmiešané lesy zaberajú väčšiu časť územia. Najčastejšie sa v nich vyskytuje buk lesný, v menšej miere breza, javor, dub a hrab, z ihličnanov je to smrek. Odvodňujú ju dva hlavné vodné toky – rieky Ondava, ktorá tu pramení, a Topľa s početnými prítokmi. Na území pohoria sa nachádzajú viaceré národné prírodné rezervácie, napr. Pod Beskydom (papraďorast jazyk hadí), Slatina pod Lieskovcom (vachta trojlistá) a Zborovský hradný vrch (jedľové bučiny).
Najmenšie pohorie na Slovensku Busov má inverzný reliéf, v ktorom dominujú okrúhlasté pieskovcové masívy rozrezané riečnymi dolinami. Najvyššími a zároveň turisticky najzaujímavejšími vrcholmi pohoria sú Busov (1002 m n. m.) a Stebnícka Magura (900 m n. m.), ktorých prevažnú časť pokrývajú zmiešané lesy s podobnou štruktúrou ako na Ondavskej vrchovine. Na vrch Busov vedie značkovaný turistický chodník z obcí Gaboltov a Cigeľka. Na jeho západnom úpätí vyviera 14 minerálnych prameňov, pričom najznámejší je Cigeľka. Na území pohoria sú tri národné prírodné rezervácie – Stebnícka Magura (ochrana pôvodných, miestami až pralesovitých lesných spoločenstiev), Becherovská tisina (ochrana vzácneho tisa obyčajného) a Regetovské rašelinisko (ochrana vzácneho slatinného biotopu).
Hranice samotnej Makovice tvorili na juhozápade približne rieka Topľa a majetok mesta Bardejov, na východe potok Chotčianka a na severe poľské hranice. Neskôr sa toto pomenovanie rozšírilo i na okolité územia, keďže vplyv panstva postupne narastal. Na konci 15. storočia v lokalite zaniklo množstvo dedín, ktoré neskôr dosídlili rusínski prisťahovalci. Na konci 17. storočia bolo v panstve Makovica 110 usadlostí, v ktorých rusínske obyvateľstvo tvorilo dominantný prvok a vtlačilo regiónu svoju pečať.