Pred časom sme boli na rodinnej oslave. Pozvaní hostia sa pousádzali na pripravené miesta. Navzájom neznámi pokukávali po sebe a v duchu hádali, aký príbuzenský vzťah ich viaže k oslávencom. Ako to už v podobných situáciách chodí, každý sa snažil pred tými ostatnými dobre vyzerať. Celkom dobre sa to darilo až do momentu, keď sa začalo štrngať na zdravie. Zrazu sa komunita rozdelila na „chudákov“ šoférov a ostatných „šťastlivcov“, ktorí sa mohli slobodne odviazať.
No a ako sa začala frekvencia štrngania zrýchľovať, určitá časť hostí začala nervóznieť. Neboli to však šoféri. Boli to manželky tých šťastlivcov. Pomaly, ale isto sa začínali cítiť trápne a u niektorých to prešlo až do fázy zahanbenia. To, čím chceli byť na oslave manželia jeden pre druhého, sa začalo strácať. Alkohol stále robí svoju prácu „poctivo a dobre“.
PRE ŽENU
Oporou nazývame to, čo je pevné, spoľahlivo upevnené alebo zasadené dostatočne hlboko do zeme. Niektoré opory sú nenápadné, ale tak dômyselne skonštruované, že držia pohromade celú budovu. Ale každá, aj tá najlepšia potrebuje pozornosť a neustálu starostlivosť (o to viac tá, ktorá je poškodená – únavou materiálu, vekom alebo prírodným živlom).
Ženy hľadajú v mužoch takúto oporu. No a muži prirodzene očakávajú starostlivosť a pozornosť svojej ženy, aby tou oporou mohli byť neustále. Často sa však stáva, zvlášť vo vypätých situáciách (ktorými sú aj rodinné oslavy), že je to skôr o hneve, súdoch a výčitkách. Mužom to nijako nepomáha. Zahanbenie, znechutenie, rozkolísanie… a opora sa môže veľmi ľahko stať krehkou a nepoužiteľnou. Napriek tomu, že sa to nezdá, my ženy máme vo svojich rukách nesmiernu moc ničiť, ale aj pozdvihovať a upevňovať opory, ktoré nám dal Boh. Stojí to za námahu bojovať s vlastným egoizmom a predstavami. Stojí za to venovať neustálu a láskavú pozornosť tomu, kto má stáť pevne a na správnom mieste. Dobrá a pevná opora, o ktorú sa majiteľ poctivo stará a záleží mu na nej, udrží v každom nečase aj dlhovekú stavbu.
Ak budete mať chuť, prečítajte si poslednú kapitolku z Knihy prísloví. Mňa v súvislosti s tým, o čom hovoríme, najviac oslovil verš: „(Statočná žena) Ústa otvára v múdrosti a na jazyku má láskavé poučenie.“
(Marek a Dada Kolesárovci)
