SLOVO BL. V. HOPKA
Kam idem? Tam, kam šli betlehemskí pastieri. Išli k jasliam,
aby sa poklonili Ježišovi, novonarodenému Mesiášovi. S akými pocitmi sa ponáhľali,
keď im anjel vysvetlil, kde leží dieťa? Vzali aj dary, každý, čo mal.
Aj ja sa ponáhľam, idem do chrámu, idem k Ježišovi a dnes si predstavujem Ježiša
ako betlehemské dieťa. Okolo dieťaťa vidím šťastnú Matku Bohorodičku, s akým
sladkým pocitom pozerá na milé dieťa. Vidím tam pestúna svätého Jozefa, s akou
starostlivosťou sa stará o všetko, čo treba milému dieťaťu. Vidím tam aj pastierov,
ako s udivenými očami pozerajú na sväté dieťa. Počujem spev anjelov: Sláva
Bohu na výsostiach… a malý Ježiš sa s veľkou radosťou pozerá na Prečistú Pannu,
na svätého Jozefa, na pastierov, teší sa anjelom, milá je mu celá spoločnosť. Prečo?
Pretože boli čistí.
Bohorodička, Prečistá Panna, čestnejšia ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia
ako serafíni. Svätý Jozef, muž spravodlivý, to znamená svätý. Anjeli, čistí
duchovia. A pastieri? Zaiste boli milí pred Bohom, ak ich Boh urobil hodných
takéhoto anjelského zjavenia a dovolil im – jedine im – vidieť betlehemský zázrak.
Boli jednoduchí, nevzdelaní, ale čistí dušou, a Ježišovi sa takí páčia.
(Vasiľ Hopko: Kristus v nás. Rozjímania o Eucharistii; preložil F. Dancák)
