Nie prvýkrát počujeme tieto slová. Už dvetisíc rokov kresťanský svet každoročne s takou
radosťou a nadšením ohlasuje celému svetu najväčšiu udalosť v histórii ľudstva: Kristus vstal
z mŕtvych! Christos voskres! Možnože história v spojení s oslavou tohto sviatku a prechová-
vajúce tradície mierne zatemnili historickú dôveryhodnosť tejto veľkej a v dejinách ľudstva
jedinečnej udalosti. No pre nás kresťanov sú navždy živé posledné momenty pozemského
života Ježiša Krista. Jeho vzkriesenie, to nie je ilúzia symbolizujúca predstavenie boja akýchkoľ-
vek temných i svetlých síl. Je to historický fakt, ktorý sa pričinil o zvrat v histórii človečenstva,
usmerňujúc ho na novú púť spásy. Vzkriesenie Krista, to je historický prelom a začiatok vzrastu
kresťanstva. Keby Kristus bol iba pribitý na kríž a zomrel potupnou smrťou, a nezavŕšil by svoj
pozemský život jedinečnou udalosťou, a to svojím vzkriesením, tak z čoho by kresťanstvo čerpalo
v ťažkom boji so zlobou tohto sveta svoju veľkú silu? Čo by dovoľovalo tisícom a tisícom
mučeníkov tak spokojne hľadieť smrti do očí? Smrť a vzkriesenie Ježiša Krista sa stali prelomom
v histórii ľudstva a pridali jej nový zmysel. Kristus svojím slávnym vzkriesením zvíťazil nad
smrťou, a týmto vyriešil zdrvujúci problém ľudstva – problém smrti. Jedine on poukázal svojím
slávnym vzkriesením na silu svojich slov, svojich sľubov vo vzťahoch k nám ľuďom. On posilnil
našu vieru v naše budúce vzkriesenie. Práve v tom je ukrytá tá nevýslovná sladká radosť, ktorá
napĺňa naše srdcia, počujúc tieto sviatočné slová: Christos voskres! Tento sviatok je sviatkom
každého človeka žijúceho na zemi. V ňom každý môže nájsť zmysel svojho života i významu
svojho životného kríža. V ňom je naša viera i nádej. On nás vyzýva k živej viere v Ježiša Krista
i vzájomnej bratskej láske.
(z pastierskeho listu biskupa Gojdiča na sviatok Vzkriesenia v roku 1946)