HISTÓRIA (Peter Borza) Rakúsky cisár a kráľ Uhorska František I. zriadil 16. mája 1820 pri Katedrálnom chráme v Prešove kapitulu zloženú z piatich kanonikov. Tvoril ju protojerej, čtec, kantor, kľučiar a scholastik či magister. Kapitula sa stala pomocným orgánom biskupa a hlavnou úlohou kanonikov bolo viesť slávnostné bohoslužby v katedrálnom chráme. Spolu s biskupom sa podieľali na riadení eparchie. Za prvých kanonikov boli zvolení: Ján Mechej (Méhay) – protojerej, Michael Kaňuk (Kanyuk) – čtec, Vasiľ Chodoba (Hodobay) – kantor, Andrej Chyra – kľučiar a Ján Gabina (Habina) – scholastik a magister. Ceremónia ich slávnostného uvedenia do úradu sa konala 6. augusta 1820 v katedrálnom chráme a pozostávala zo slávnostného prečítania pápežských búl o zriadení biskupstva a kráľovských výnosov o zabezpečení biskupského úradu a kráľovskom vymenovaní kanonikov.
O kapitule a prvých kanonikoch sa vo svojich Dejinách Prešovskej eparchie do roku 1846, vydaných v Petrohrade roku 1877 podrobne zmieňuje Alexander Duchnovič, ktorý sa v roku 1844 stal kanonikom scholastikom. Vďaka nemu máme možnosť nahliadnuť do počiatkov Prešovskej kapituly a autor, ktorého poznáme viac ako národného buditeľa, učiteľa či otca Rusínov, sa v diele predstavuje ako muž Cirkvi, ktorému záleží na poznaní a sprostredkovaní pravdy. Vďaka jeho autentickému opisu udalosti súčasníka máme tak aj dnes možnosť nahliadnuť do neľahkých začiatkov novozriadenej kapituly. Duchnovič okrem materiálnych ťažkostí, ako bola chýbajúca budova a nedostatočné finančné krytie, charakterizuje aj jednotlivých kanonikov s ich kladnými i zápornými vlastnosťami, ktoré začínajúcej kapitule spôsobovali nemalé problémy. Každá z postáv kanonikov bola podľa neho výnimočná. Protojerej Ján Mechej bol všetkými milovaný. Svoj Čerehaťanský dekanát riadil nielen ako jeho predstavený, ale viac ako láskavý a starostlivý otec, ktorý dbá o dobro jemu zverených a ako skutočný brat. Počas napoleonských vojen bol určený za vojenského kňaza pre gréckokatolíckych vojakov a v službe zotrval dva roky, počas ktorých si získal lásku a úctu všetkých. V roku 1810 sa vrátil do svojej farnosti Orosz-Gadna, odkiaľ ho mukačevský biskup určil za mladšieho kanonika Mukačevskej kapituly, až napokon v roku 1820 sa stal kanonikom protojerejom Prešovskej kapituly. Duchnovič o ňom doslova napísal: „Ján Mechej mal reprezentatívny výzor, bol priamej postavy. Mal veselý charakter, bol svedomitý, všetkými milovaný a starostlivý, takže mal lásku a úctu všetkých. Zo žartu ho volali extractus humanitatis.“ Jeho pravým opakom bol kanonik čtec Michael Kaňuk. Pri opise jeho osobnosti si nekladie servítku pred ústa a vyjadruje aj počudovanie, že taký kňaz bol vybratý za kanonika. Napísal: „Úprimne, opakujem, by som aj rád vzdal úctu tomuto mužovi, ktorý dosiahol vysokú starobu, ale dejiny majú byť v každom prípade predovšetkým spravodlivé. Michael Kaňuk bol človek nepokojnej povahy, neúprimný, nestály a zároveň zlý.“ Biskup Bačinský ho v jednom z mnohých napomenutí prirovnal k neplodnej vyschnutej evanjeliovej olive. Jedným z intelektuálov medzi kanonikmi bol kanonik kantor. Duchnovič sa o ňom zmieňuje s veľkou úctou obdivujúc jeho znalosti: „Vasiľ Chodobaj bol mužom dobrým, starostlivým, milým, rád čítal, dobre poznal geografiu, štatistiku, bol rozhľadený vo všetkom, čo sa týkalo obradu, a dokonale ovládal gréčtinu.“ Druhým vzdelancom bol kanonik kľučiar. Podľa Duchnoviča bol „Andrej Chyra človekom veľmi vzdelaným a nakoľko sa dalo, svoje obdarovanie rozvíjal námahou a trpezlivosťou, takže sa mohol považovať za veľmi rozumného človeka“. Posledný bol v jeho očiach skutočný svätec: „Kanonik scholastik Ján Gabin bol mužom veľmi čnostným a po pravde môžem povedať – svätým, pokorným. Pre všetkých robil všetko. V živote aj v jedle sa uspokojil s najmenším, bol pracovitý, nikdy nikoho neurazil a so všetkými si úprimne nažíval v láske. Počas bohoslužieb sa modlil najvrúcnejšie zo všetkých.“
Päticu prvých kanonikov tvorili príkladný kňaz a jeho protiklad, dvaja intelektuáli a svätec. Od zriadenia v roku 1820 do roku 1950 mala Prešovská kapitula štyridsaťpäť kanonikov. Spomedzi nich vzišli biskupi Prešovskej a Mukačevskej eparchie, ale po roku 1950 aj pravoslávny biskup. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 sa už k obnove Prešovskej kapituly nepristúpilo. Dôvodom boli politické pomery, ale aj skutočnosť, že vo východných cirkvách sa inštitút kapituly nevyužíva.
