ÚVODNÍK (Ing. Július Burkovský) Príroda a krajina formujú základný rámec jednotlivých regiónov našej vlasti, ktorá je naším spoločným domovom. Sú podstatou nášho životného prostredia, od ktorého kvality závisí zdravý a šťastný život obyvateľov. Zhoršujúci sa stav nášho životného prostredia postrehla najmä staršia generácia, ktorá si počas svojej mladosti mohla bez obáv uhasiť smäd sviežou vodou z ktorejkoľvek studničky, kúpať sa v tečúcich vodách našich riek, dýchať čistý vzduch alebo bez rizika sa opaľovať. Základné zložky životného prostredia sa zhoršujú nielen u nás, takže tento proces nadobudol globálny charakter.
Situácia sa stáva natoľko vážnou, že neostáva nepovšimnutou ani v cirkevných kruhoch. Svätý Otec František v encyklike Laudato si zacielenej na starostlivosť o náš spoločný domov poukazuje na hriechy ľudstva proti dielu Stvoriteľa, ktorých sa dopúšťajú narúšaním životného prostredia v globálnom i lokálnom rozsahu, naznačuje ich príčiny a naliehavo vyzýva k zjednoteniu celej ľudskej rodiny do ušľachtilej snahy o dosiahnutie trvale udržateľného stavu životného prostredia, čiže dobrého stavu nášho spoločného domova. Využil pritom príspevky predchádzajúcich pápežov, mnohých vedcov, filozofov, teológov i spoločenských organizácií, ktoré obohatili myslenie Cirkvi v tomto smere.
Dobrotivý Boh Stvoriteľ k nám bol neobyčajne štedrý, obdaril nás krásnou krajinou v objatí hôr, bohatstvom vôd, lesov i úrodnej pôdy. Človek svojimi hospodárskymi aktivitami krajinu menil, zvyšky jej historického vzhľadu nachádzame už len v štrnástich chránených krajinných oblastiach. Prírodnými klenotnicami je deväť národných parkov a viaceré rezervácie, ktoré uchovávajú najvzácnejšie prírodné hodnoty. Žiaľ, stále sa zmenšuje pôvodná rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov a na druhej strane dochádza k agresívnemu rozširovaniu nepôvodných druhov. Klimatické extrémy spôsobujú stále častejšie kalamity, či sú to vetrové polomy, strata úrody dlhodobou horúčavou a suchom, alebo katastrofické záplavy vyvolané nadmernými a prudkými zrážkami. Všetky naše lesy, vrátane cirkevných, si vyžadujú prírode blízky spôsob obhospodarovania. Poľnohospodárskej pôdy na jednej strane ubúda najmä zástavbou priemyselnými parkmi, ale na druhej strane je v dôsledku útlmu poľnohospodárskej výroby značná časť takejto pôdy nevyužitá. Vhodné by bolo preto obnovovať tradičné gazdovstvá (rodinné, prípadne aj cirkevné podniky) s biologickým princípom hospodárenia.
Naliehavá výzva Svätého Otca Františka k starostlivosti o životné prostredie nášho spoločného domova sa týka nielen kresťanov, ale aj ostatných ľudí dobrej vôle. Tak ako je povinnosťou Cirkvi upozorňovať na tieto problémy, povinnosťou každého kresťana je podľa svojich možností zapájať sa do aktivít orientovaných na spoločné dobro. Kresťan by mal byť príkladom a viesť k tomu aj ostatných. Nemalo by sa podporovať plytvanie s prírodnými zdrojmi, nadmerná tvorba odpadov alebo znečisťovanie prírody a krajiny. Veľmi dôležitá je výchova mladej generácie k ohľaduplnosti voči prírode a životnému prostrediu, v čom má nezastupiteľné miesto kresťanská rodina, rovnako aj škola a celé cirkevné spoločenstvo.
Treba si uvedomiť, že aj zdanlivá maličkosť vykonaná v prospech ochrany životného prostredia má svoj význam pre skvalitnenie nášho spoločného domova, veď každá kvapka je dôležitá, pretože z kvapiek pozostáva more.
