(Matúš Čekan) Keď sa za čias kráľa Dávida konala výprava proti Amalekitom, po návrate sa pri rozdeľovaní koristi osopili naničhodníci na strážcov výstroja: „Pretože nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme oslobodili.“ (1 Sam 30, 22) Dávid však zariadil, aby rovnaký podiel patril bojovníkovi ako strážcovi výstroja. Tým ukázal, že v Božích očiach nie je nikto nadradený alebo menejcenný pre pozíciu, ktorú mu Boh zveril. Udalosť premenenia Pána by tiež mohla vzbudiť dojem uprednostnenia Petra, Jakuba a Jána. To, že si Ježiš na túto skúsenosť vybral len troch z nich, ich neurobila nadradených. Jednoducho dostali inú úlohu ako ostatní. Bola im zverená skúsenosť, o ktorej mali po Kristovom vzkriesení hovoriť. Možno sa nám niekedy zdá, že zastávame spoločensky menej dôležitú pozíciu, že slúžime Bohu v príliš jednoduchých podmienkach alebo že naše nasledovanie Krista nesprevádzajú výnimočné duchovné zážitky, no to neznamená, že naša služba je menejcenná, že sme horší od iných alebo že sme menej duchovní. Každý máme svoje miesto v Božom pláne. Sv. Peter hovorí, že to, na čo sa potrebujeme zamerať, je naše povolanie a vyvolenie. Keď budeme vychádzať z vedomia, že nás Boh povolal a vyvolil za svojich synov a dcéry a na mieste, ktoré nám zveril, môžeme žiť pre príchod jeho kráľovstva, budeme na svoju pozíciu hrdí.