SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran) Láska bez miery
Svätý Otec František vo svojej rannej homílii priblížil lásku Otca a Syna, z ktorej žije aj človek. Povedal: „Zoznam Ježišových prikázaní je veľmi dlhý, jadro je však len jedno: Otcova láska k Ježišovi a Ježišova láska k nám. Existujú aj iné lásky, ponúka nám ich svet: napríklad lásku k peniazom, lásku k márnivosti, chvastaniu sa, lásku k pýche, lásku k moci aj konanie mnohého bezprávia na získanie väčšej moci… Toto sú iné lásky, nepochádzajú od Ježiša a nepochádzajú od Otca. On nás žiada, aby sme ostali v jeho láske, ktorou je láska Otca. Zamyslime sa nad týmito odlišnými láskami, ktoré nás vzďaľujú od Ježišovej lásky. Potom tu máme tiež rôzne miery lásky: milovať spolovice, to nie je láska. Jedna vec je mať rád a iná je milovať. Milovať znamená viac, než mať rád. Aká je teda miera lásky? Miera lásky je milovať bez miery. A takto, plniac prikázania, ktoré nám dal Ježiš, ostaneme v Ježišovej láske, ktorá je láskou Otca – je tá istá. Bez miery. Bez vlažnej či sebeckej lásky. ,Ale prečo, Pane, nám pripomínaš tieto veci?‘ môžeme mu povedať. ,Aby moja láska prebývala vo vás a vaša radosť bola úplná‘. Ak Otcova láska prichádza k Ježišovi, Ježiš nás učí ceste lásky: je ňou otvorené srdce, milovať bez miery, zanechajúc ostatné lásky. Táto veľká láska k nemu znamená ostať v tejto láske. Tam sa nachádza radosť. Láska, ako aj radosť sú darom slov. Darmi, o ktoré musíme prosiť Pána. Nedávno bol jeden kňaz zvolený za biskupa. Išiel za svojím otcom v pokročilom veku, aby mu povedal túto správu. Tento starý muž, už na dôchodku, pokorný muž, ktorý bol celý život robotníkom, nechodil na univerzitu, mal však múdrosť života. Synovi poradil iba dve veci: Poslúchaj a rozdávaj ľuďom radosť. Tento muž to pochopil: buď poslušný Otcovej láske bez iných lások, buď poslušný tomuto daru, a potom dávaj ľuďom radosť. My kresťania, laici, kňazi, zasvätené osoby, biskupi musíme dávať ľuďom radosť. Prečo? Preto, že ideme cestou lásky bez akejkoľvek zištnosti, len pre cestu lásky. Naším kresťanským poslaním je dať ľuďom radosť.“ (úryvok homílie z 18. mája 2017)

Umenie milovať
Prikázanie milovať bolo nosnou témou príhovoru Svätého Otca pred modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná: „Ježiš sľubuje svojim priateľom v tej smutnej a tmavej chvíli, že po ňom dostanú iného Parakléta. Toto slovo znamená iného zástancu, iného obrancu, iného tešiteľa. Ducha pravdy. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Tieto slová šíria radosť z nového Kristovho príchodu: on, vzkriesený a oslávený, prebýva v Otcovi, a zároveň prichádza k nám v Duchu Svätom. A v tomto jeho novom príchode sa odhaľuje naše nové zjednotenie s ním a s Otcom. V tomto tajomstve spoločenstva Cirkev nachádza nevyčerpateľný zdroj svojho poslania, ktoré sa uskutočňuje skrze lásku. Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí: ,Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého‘ (Jn 14, 21). Je to láska, ktorá nás uvádza do poznania Ježiša vďaka pôsobeniu zástancu, ktorého Ježiš poslal, čiže Ducha Svätého. Láska k Bohu a k blížnemu je tým najväčším prikázaním evanjelia. Pán nás dnes volá, aby sme veľkodušne odpovedali na evanjeliové povolanie k láske, dajúc Boha do stredu nášho života a venujúc sa službe bratom, zvlášť tým, čo sú najviac odkázaní na podporu a útechu. Ak jestvuje postoj, ktorý nie je nikdy ľahký, nikdy nie je samozrejmý ani pre kresťanskú komunitu, potom je to práve toto vedieť sa milovať, mať sa radi podľa Pánovho príkladu a s jeho milosťou. Neraz nezhody, nadradenosť, závidenie si, rozdelenia zanechávajú stopu aj na krásnej tvári Cirkvi. Spoločenstvo kresťanov by malo nažívať v Kristovej láske, a naopak práve tam strká zlý ,svoje kopýtko‘, a my sa neraz necháme oklamať. A odnášajú si to tí, ktorí sú v duchovnom zmysle slabší. Koľkí z nich – a vy poznáte niektorých – sa vzdialili, pretože sa necítili byť prijatí, necítili sa byť pochopení, necítili sa byť milovaní. Koľko ľudí sa vzdialilo, napr. z niektorej farnosti alebo spoločenstva pre atmosféru klebetenia, žiarlivosti, závisti, s ktorou sa tam stretli. Vedieť milovať nie je ani pre kresťana niečím, čo by nadobudol raz navždy. Každý deň musíme začínať nanovo, musíme sa cvičiť, aby sa naša láska k bratom a sestrám, ktorých stretávame, stala zrelou a očistenou od tých obmedzení alebo hriechov, ktoré ju robia čiastkovou, egoistickou, neplodnou a nevernou. Každý deň sa musíme učiť umeniu milovať. Počúvajte pozorne: každý deň sa musíme učiť umeniu milovať, každý deň sa musíme s trpezlivosťou učiť v Kristovej škole, každý deň si musíme odpúšťať a hľadieť na Ježiša, a to za pomoci toho zástancu, toho tešiteľa, ktorého nám Ježiš poslal, a ktorým je Svätý Duch. Nech nám Panna Mária, dokonalá učeníčka svojho Pána, pomáha byť stále poddajnejšími Paraklétovi, Duchu pravdy, aby sme sa každý deň učili milovať sa navzájom tak, ako nás miloval Ježiš.“ (úryvok príhovoru z 21. mája 2017)

„Kresťanská radosť pochádza od Svätého Ducha, ktorý nám dáva pravú slobodu a dar prinášať Ježiša blížnym.“ (twitter Svätého Otca Františka z 30. mája 2017)