SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran) Nie sme siroty
Svätý Otec František vo svojej homílii upriamil pozornosť na materskú nehu Márie. Povedal: „Mária je ženou, ktorá vie zachovávať vo svojom srdci, čiže chrániť si, opatrovať si v srdci Božie pôsobenie v živote svojho ľudu. Naučila sa načúvať tlkotu srdca svojho Syna, kým bol ešte v jej lone. A toto ju naučilo po celý svoj život rozoznávať Božie dotyky v dejinách. Naučila sa byť matkou a pri tomto učení darovala Ježišovi nádhernú skúsenosť uvedomenia si, že je Synom. Večné Slovo sa v Márii nielenže stalo telom, ale sa aj naučilo rozpoznať materskú nehu Boha. Pri nej objavovalo seba samého ako Syna svätého a verného Božieho ľudu. Tam, kde je matka, tam je neha. A Mária nám svojím materstvom ukazuje, že pokora a neha nie sú cnosti slabých, ale silných. Učí nás, že netreba zle zaobchádzať s ostatnými pre pocit vlastnej dôležitosti. A svätý a verný Boží ľud ju odjakživa uznával a pozdravoval ako svätú Božiu Matku. Oslavovať na začiatku nového roka materstvo Márie ako Božej a našej Matky znamená pripomenúť si istotu, ktorá nás bude sprevádzať v nasledujúcich dňoch. Sme ľud, ktorý má Matku, nie sme siroty. Matky sú tým najsilnejším liekom na naše individualistické a egoistické sklony, na naše uzavieranie sa do seba a naše apatie. Spoločnosť, ktorá nemá matky, by bola nielen chladnou spoločnosťou, ale aj spoločnosťou, ktorá stratila srdce a ktorá stratila chuť rodiny. Spoločnosť bez matiek by bola spoločnosťou bez zľutovania. Ponechala by miesto iba suchej vypočítavosti a špekuláciám. Pretože matky, dokonca aj v tých najhorších chvíľach, vedia prejaviť nehu, nepodmienečnú oddanosť, silu nádeje. Začínať nový rok pripomínaním si Božej dobroty v materskej tvári Márie, v materskej tvári Cirkvi, v tvárach našich matiek nás ochraňuje pred rozhlodávajúcou chorobou tzv. duchovnej osirelosti, ktorú zažíva duša, keď sa cíti byť bez matky a keď jej chýba Božia neha.“ (úryvok homílie z 1. januára 2017)
Zaodej sa do svetla!
Pred modlitbou Anjel Pána na sviatok Bohozjavenia Pána Svätý Otec vyzval veriacich, aby hľadali pravé Svetlo. Povedal: „Dnes slávime Zjavenie Pána, čiže verejné ukázanie sa Ježiša, ktorý žiari ako svetlo pre všetky národy. Symbol tohto svetla, ktoré žiari vo svete a chce osvietiť život každého, je hviezda, ktorá viedla mudrcov do Betlehema. Oni, ako hovorí evanjelium, zbadali jeho hviezdu a rozhodli sa ju nasledovať. Rozhodli sa, že sa dajú viesť Ježišovou hviezdou. Aj v našom živote sú rozličné hviezdy, svetlá, ktoré žiaria a usmerňujú. Je na nás, ktoré si zvolíme. Napríklad sú tu svetlá poblikávajúce, ktoré prichádzajú a odchádzajú ako drobné životné uspokojenia. I keď sú dobré, nepostačujú, pretože trvajú krátko a nezanechávajú po sebe pokoj, ktorý hľadáme. Sú tu svetlá oslňujúce slávou, peniazmi a úspechom, ktoré sľubujú všetko a hneď. Sú vábivé, ale svojou silou oslepujú a vedú od snov o sláve k prechodu do hustej tmy. Mudrci však pozývajú nasledovať stále svetlo, jemné svetlo, ktoré nezapadá, pretože nie je z tohto sveta: prichádza z neba a žiari… Kde? V srdci. Toto pravé svetlo je svetlom Pána alebo lepšie povedané: je to samotný Pán. On je naším svetlom, ktoré neoslepuje, ale sprevádza a obdarúva jedinečnou radosťou. Toto svetlo je pre všetkých a volá každého. Takto môžeme vnímať dnešné pozvanie proroka Izaiáša ako určené nám samým: ,Vstaň, zaodej sa do svetla‘ (Iz 60, 1) Na začiatku každého dňa môžeme prijať toto pozvanie: Vstaň, zaodej sa do svetla, sleduj dnes medzi toľkými padajúcimi hviezdami vo svete žiarivú Ježišovu hviezdu! Pri jej nasledovaní budeme mať radosť, tak ako to zažili mudrci, ktorí ,ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali‘ (Mt 2,10). Pretože tam, kde je Boh, tam je radosť. Kto sa stretol s Ježišom, zakúsil zázrak svetla rozháňajúceho temnoty a pozná toto svetlo, ktoré osvetľuje a rozjasňuje. Chcel by som s veľkým rešpektom pozvať všetkých, aby nemali strach z tohto svetla a otvorili sa Pánovi. Predovšetkým chcem povedať tomu, kto stratil silu hľadať a je unavený, tomu, kto prevalcovaný tienistými stránkami života v sebe vyhasil túžbu: ,Vstaň, maj odvahu, Ježišovo svetlo dokáže poraziť najtemnejšie tmy. Vstaň, vzchop sa!‘
A ako nájsť toto Božie svetlo? Nasledujme príklad mudrcov, ktorých evanjelium opisuje vždy v pohybe. Ten, kto chce svetlo, totiž vychádza zo seba a hľadá: neostáva uzavretý a nehybný pri sledovaní, čo sa deje okolo, ale vloží sa do života. Vyjde zo seba. Život kresťana je neustále putovanie v nádeji, v hľadaní, tak ako putovanie mudrcov. Pokračuje aj vtedy, keď sa hviezda momentálne stratí z dohľadu. Nestačí vedieť, že Boh sa narodil, ak sa Vianoce neudejú v jeho srdci. Boh sa narodil. Áno. No narodil sa v tvojom srdci? Narodil sa v mojom srdci? Narodil sa v našom srdci? A nájdeme ho tak ako mudrci – s Máriou a s Jozefom v maštali. Učme sa od mudrcov. Nevenujme Ježišovi len kúsky času a nejakú tú myšlienku sem-tam, lebo nebudeme mať jeho svetlo. Dajme sa na cestu ako oni, oblečme sa do svetla, nasledujme Ježišovu hviezdu a adorujme Pána celým naším bytím.“ (úryvok príhovoru zo 6. januára 2017)
Tak ako mudrci, aj my kráčajme pozorne, neúnavne a odvážne, aby sme našli neviditeľného Boha, ktorý sa narodil pre nás. (twitter Svätého Otca Františka zo 6. januára 2017)
