UDALOSŤ (Teodor Maroš Kosť OSBM) Apoštolská penitenciária dekrétom 592/16/1 z 27. októbra 2016 v mene Svätého Otca Františka vyhlásila Jubilejný rok baziliánskeho Rádu sv. Jozafáta, ktorý potrvá od 12. novembra 2016 do 25. novembra 2017. Jubilejný rok baziliáni slávia pri príležitosti 400. výročia obnovenia rádu.
Za zakladateľa rádu sa považuje sv. Bazil Veľký (329 – 379), jeden z najvýznamnejších otcov východnej Cirkvi. Jeho širšie i kratšie pravidlá spolu s inými asketickými dielami dodnes slúžia ako základ štatútu rádu, hoci počas viac ako tisícročnej histórie sa spôsob života mníchov zásadne menil.
Keď sa Jozef Rutský (1574 – 5. december 1637) stal metropolitom Gréckokatolíckej cirkvi na Haliči, ktorá v 1596 prijala úniu z Rímskou cirkvou, pozoroval jej vnútorný úpadok. Spolu so sv. Jozafátom Kuncevičom († 1623) začali realizáciu obnovy Cirkvi. V roku 1617 zvolal do mestečka Novhorodoviči (bývalé Poľsko-litovské kráľovstvo) prvú kapitulu – stretnutie mníchov. Okolo sto mníchov piatich monastierov pod vedením metropolitu Rutského schválili spoločné pravidlá sv. Bazila Veľkého a partikulárne pravidlá. Na tejto kapitule bol tak obnovený, či presnejšie založený zjednotený rád pod vedením jedného predstaveného. Cieľom rádu bolo „cez obnovu mníchov obnoviť východnú Cirkev“.
Z Haliče za Karpaty
Do 17. storočia sa mnísi žijúci podľa pravidiel sv. Bazila Veľkého nenazývali baziliáni. Boli to jednoducho mnísi. Jednotlivé monastiere boli vzájomne nezávislé a podliehali právomoci miestneho hierarchu. Reforma zjednotenia ukrajinsko-bieloruských monastierov do jedného baziliánského rádu pod vedením kyjevského metropolitu Jozefa Rutského a hieromučeníka Jozafáta Kunceviča mala vplyv i na život monastierov na južnej strane Karpát vo vtedajšom Uhorsku.
V roku 1733 po smrti mukačevského biskupa Juraja Genadija Bizanciho (zomrel 22. júla 1733) dochádza k zjednoteniu karpatských monastierov: mukačevského, bereznického, imstičivského, zaričského a krásnobrodského. Vytvorila sa tak jedna provincia Rádu sv. Bazila Veľkého a igumen mukačevského Monastiera sv. Mikuláša otec Gregor Bulko OSBM sa stal jej prvým protoigumenom.
O skoro 150 rokov neskôr pápež Pius IX. pre povznesenie mníšskej disciplíny nariadil vykonať kanonickú vizitáciu všetkých karpatských monastierov. Za vizitátora určil prešovského vladyku Jozefa Gaganca († 1875), ktorý v roku 1856 počas vizitácie zložil nové pravidlá, ktoré promulgoval na mukačevskej kapitule v roku 1858. Vladyka Gaganec podal mníchom praktické smernice, ktoré mali za cieľ povznesenie baziliánskeho mníšstva pod Karpatmi.
V roku 1920 sa uskutočnila reforma karpatských baziliánov, ktorú viedli ich spolubratia z Haliče. Centrom obnovy sa stal Monastier sv. Mikuláša na Černečej (Mníšskej) hore pri Mukačeve. Táto reforma mala za následok zjednotenie karpatských monastierov s baziliánským rádom v Haliči, a tým aj ich vyňatie spod právomoci biskupov v Užhorode a Prešove a podriadenie priamo Apoštolskému stolcu. Z podkarpatských monastierov bola v roku 1932 dekrétom posvätnej kongregácie vytvorená Provincia sv. Mikuláša.
V roku 1939 následkom rozpadu prvej Československej republiky Podkarpatskú Rus okupovalo Maďarsko a všetci mnísi, ktorí boli nemaďarskej národnosti, museli opustiť jej územie. Prešovský vladyka blahoslavený Pavel Peter Gojdič OSBM zveril otcom baziliánom správu zadlženej farnosti v Medzilaborciach v blízkosti vojnou zničeného monastiera v Krásnom Brode. Odtiaľ ako zo svojho prvého sídla na území Slovenska začínajú otcovia baziliáni vyvíjať svoju činnosť. V roku 1942 sa začala stavba rehoľného domu na Bukovej hôrke a v roku 1944 sa uskutočnilo slávnostné posvätenie monastiera v Trebišove za účasti prešovského vladyku bl. Pavla Petra Gojdiča OSBM. Neskôr 22. marca 1947 bol erigovaný monastier otcov baziliánov v Prešove a 26. septembra 1947 tu bol otvorený noviciát.
Erigovaním troch monastierov a otvorením noviciátu v Prešove boli splnené kánonické podmienky na vytvorenie samostatnej provincie Rádu sv. Bazila Veľkého. Stalo sa to na základe dekrétu Východnej kongregácie v Ríme zo 4. marca 1948. Generálna kúria Rádu sv. Bazila Veľkého erigovala Provinciu sv. Cyrila a Metoda v Československu a osobitným listom vymenovala otca Štefana Sebastiána Sabola OSBM za jej prvého protoigumena. Vtedajší stav provincie tvorili tri monastiere, rezidencia, 19 otcov, 3 bohoslovci, 9 bratia a 4 novici.
Jubilejný rok
Apoštolská penitenciária na základe právomoci od Svätého Otca Františka určila, že v čase trvania tohto jubilea mnísi baziliáni i veriaci, ktorí spolu s nimi budú účastní na modlitbách, môžu dosiahnuť plnomocné odpustky. Veriaci môže získať plnomocné odpustky pre seba alebo pre jedného zomrelého za podmienok, ak:
– prebýva v milosti Božej posväcujúcej (preto treba vyznať svoje hriechy vo sviatosti zmierenia);
– bude prítomný na svätej liturgii a prijme Najsvätejšiu Eucharistiu;
– pomodlí sa na úmysel Svätého Otca.
Plnomocné odpustky spojené s jubilejným rokom môže získať i veriaci, ktorý z úprimného srdca oľutuje svoje hriechy a pohnutý láskou navštívi ako pútnik cerkev alebo kaplnku, v ktorých slávia liturgie otcovia baziliáni (na Slovensku i v zahraničí), a tam sa nábožne zúčastní na bohoslužbách či nábožných modlitbách, aby oslávil svätých Bazila Veľkého a hieromučeníka Jozafáta, alebo istý čas (najmenej pol hodiny) sa v pokore pomodlí:
– za vernosť v kresťanskom povolaní;
– za mníšske a kňazské povolania;
– za ochranu inštitútu rodiny.
Na zakončenie sa pomodlí modlitbu Pána Otče náš, Nicejsko-carihradské vyznanie viery, a tiež modlitby k Bohorodičke a k svätým otcom Bazilovi (napr. tropár jeho sviatku) a Jozafátovi (napr. kondák jeho sviatku).
V prípade, že niekto z nábožných veriacich pre chorobu alebo inú vážnu príčinu nemôže navštíviť baziliánsky chrám, i tak môže získať plnomocné odpustky za podmienok, že:
– sa zriekne všetkých hriechov i úmyslu páchať hriech;
– vo svojom srdci bude živiť túžbu navštíviť chrám;
– pomodlí sa vyššie spomínané modlitby;
– svoje utrpenie a neschopnosť obetuje v plnej dôvere Božiemu milosrdenstvu.
Program a akcie otcov baziliánov počas jubilejného roka sú aktualizované v baziliánskom časopise Blahovistnik.