Svätý Otec vo Švédsku

UDALOSŤ (TK KBS, Dada Kolesárová) Švédsko rozhýbala 31. októbra a 1. novembra návšteva Svätého Otca Františka, ktorú pred ním navštívil iba jediný pápež v histórii – Ján Pavol II. S predstaviteľmi Svetového luteránskeho zväzu, ktorí rímskeho biskupa do škandinávskej krajiny pozvali, si pripomenul 500. výročie reformácie. Po viac než dvojhodinovom lete ho na medzinárodnom letisku v Malmö privítal švédsky premiér Stefan Löfven a ďalšie autority spolu s náboženskými predstaviteľmi Katolíckej cirkvi i Luteránskej cirkvi Švédska, ako aj členovia Svetového luteránskeho zväzu. Po súkromnom stretnutí so švédskym premiérom sa Svätý Otec presunul do mesta Lund (20 kilometrov na sever od Malmö).

Návšteva v kráľovskom paláci
Svätý Otec najprv absolvoval návštevu v kráľovskom paláci v Lunde, kde sa v rozhovore stretol s kráľovským párom: švédskym kráľom Carlom XVI. Gustavom a kráľovnou Silviou. Pár ho potom peši sprevádzali do lundskej katedrály, kde sa zúčastnili na historickej katolícko-luteránskej modlitbe pri príležitosti 500. výročia reformácie s názvom Od konfliktu k spoločenstvu – spoločne v nádeji.

Pope Francis (left) hugs Lutheran Archbishop Ante Jackelen, primate of the Church of Sweden on Monday.

Pope Francis (left) hugs Lutheran Archbishop Ante Jackelen, primate of the Church of Sweden on Monday.

Ekumenické stretnutie
Ekumenická modlitba v lundskej katedrále bola prepojená s ekumenickým programom na štadióne v Malmö. Viac než dvojhodinový program bol bohatý na spevy a hudbu, o ktorú sa postaralo pätnásť zborov z viacerých krajín. Na úvod stretnutia prítomných privítali arcibiskupka Švédskej cirkvi Antje Jeckelénová a štokholmský katolícky biskup Mons. Anders Arborelius.
Po privítaní sa veriacim v angličtine prihovorili predseda Svetového luteránskeho zväzu biskup Munib Younan, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch a generálny sekretár Svetového luteránskeho zväzu rev. Martin Junge. Po úvodných slovách otvoril modlitbu v španielčine Svätý Otec.
Spoločné pripomenutie si 500. výročia reformácie a 50 rokov oficiálnych vzťahov a dialógu medzi katolíkmi a luteránmi prebiehalo v troch kľúčových momentoch: boli nimi vďakyvzdanie, pokánie a znak pokoja.
Svätý Otec hovoril aj o potrebe poctivo hľadieť na minulosť, uznať si chyby a prosiť o odpustenie:
„Iba Boh je sudcom. Rovnako poctivo a s láskou musíme uznať, že naše rozdelenie bolo vzdialené od pôvodnej intuície Božieho ľudu, ktorý prirodzene túži zostať jednotný, a ktoré sa historicky udržovalo viac zo strany mocných tohto sveta než z vôle veriaceho ľudu, ktorý vždy a na každom mieste potrebuje byť vedený s istotou a láskavosťou svojho Dobrého pastiera. Napriek všetkému bola na oboch stranách úprimná vôľa vyznávať a brániť pravú vieru, ale sme si tiež vedomí, že sme sa uzavreli do seba samých zo strachu alebo pre predsudky voči viere, ktorú tí druhí vyznávajú s iným akcentom a jazykom. Pápež Ján Pavol II. hovoril: ,Nesmieme sa nechať viesť úmyslom povýšiť sa na sudcov histórie, ale jedine tým, aby sme lepšie pochopili udalosti a stali sa nositeľmi pravdy‘.“
Pripomenul Ježišove slová: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5) a dotkol sa aj bolestného rozdelenia, ktoré nasledovalo po roku 1517.
„Nepochybne, rozdelenie bolo nesmiernym prameňom utrpenia a nepochopenia, ale zároveň nás to priviedlo k tomu, aby sme si úprimne priznali, že bez Ježiša nemôžeme urobiť nič, a dalo nám možnosť lepšie pochopiť niektoré aspekty našej viery. S vďačnosťou uznávame, že reformácia prispela k tomu, že Sväté písmo sa stalo viac centrom života Cirkvi. … Prosme Pána, aby nás jeho slovo udržiavalo zjednotených, pretože je zdrojom výživy a života; bez jeho inšpirácie nemôžeme nič urobiť.
Duchovná skúsenosť Martina Luthera nás vyzýva a pripomína nám, že bez Boha nemôžeme nič urobiť. Ako môžem mať milosrdného Boha? Toto je otázka, ktorá neustále trápila Luthera. Vskutku, otázka správneho vzťahu s Bohom je rozhodujúcou otázkou života. Ako je známe, Luther objavil tohto milosrdného Boha v dobrej zvesti Ježiša Krista, ktorý sa vtelil, zomrel a vstal z mŕtvych. V koncepte ,iba z Božej milosti‘ sa nám pripomína, že Boh je vždy iniciatívny a predchádza akúkoľvek ľudskú odpoveď v tej istej chvíli, keď sa snaží túto odpoveď vyvolať. Náuka o ospravodlivení teda vyjadruje podstatu ľudskej existencie pred Bohom.“ Napokon Svätý Otec zhrnul svoje slová do spoločnej prosby za jednotu, ktorou sa kresťania zjednotení s Ježišom obracajú k Otcovi.

Spoločné vyhlásenie
Pri ekumenickej modlitbe Svätý Otec a predseda Svetového luteránskeho zväzu biskup Munib Younan podpísali spoločné vyhlásenie pri príležitosti spoločnej katolícko-luteránskej pripomienky reformácie. Text je koncipovaný v piatich častiach. V prvom bode vyjadruje vďačnosť Bohu za cestu dialógu a zbližovania medzi katolíkmi a evanjelikmi. Druhý bod spočíva v prosbe za uzdravenie rán. Tretí a najrozsiahlejší bod hovorí o úsilí o spoločné svedectvo a obsahuje aj túžbu po spoločnom eucharistickom stole. Vyhlásenie sa končí výzvou katolíkom a luteránom celého sveta „byť vernými ohlasovateľmi Božej bezhraničnej lásky k celému ľudstvu“.
Svätý Otec František sa potom presunul do Malmö na ďalšiu časť ekumenického stretnutia. Po príchode do polyfunkčnej Malmö Arény Svätý Otec prítomných pozdravil pri jazde elektromobilom. Podujatie, ktoré naživo prenášala televízia, sa začalo spevmi a pokračovalo svedectvami.

Pope Francis (C), General Secretary of the Lutheran World Federation Rev. Martin Junge (R) and President of the Lutheran World Federation Bishop Munib Younan attend an ecumenical mass in the cathedral in Lund, Sweden, October 31, 2016. Osservatore Romano/Handout via REUTERS ATTENTION EDITORS - THIS PICTURE WAS PROVIDED BY A THIRD PARTY. EDITORIAL USE ONLY. NO RESALES. NO ARCHIVE.

Pope Francis (C), General Secretary of the Lutheran World Federation Rev. Martin Junge (R) and President of the Lutheran World Federation Bishop Munib Younan attend an ecumenical mass in the cathedral in Lund, Sweden, October 31, 2016. Osservatore Romano/Handout via REUTERS ATTENTION EDITORS – THIS PICTURE WAS PROVIDED BY A THIRD PARTY. EDITORIAL USE ONLY. NO RESALES. NO ARCHIVE.

Omša v Malmö
„Potrebujeme jedni druhých, aby sme sa stávali svätými.“ Aj týmito slovami sa 1. novembra ráno v Malmö prihovoril veriacim na slávnostnej omši za účasti tisícok veriacich v hľadisku futbalového štadióna pod otvoreným nebom, kde zakončil svoju 17. apoštolskú cestu.
Po príchode na štadión Svätý Otec venoval takmer polhodinu požehnávaniu chorých na vozíčkoch. So Svätým Otcom koncelebroval štokholmský biskup Anders Arborelius a ďalší biskupi a kňazi latinského obradu i niektorých východných rítov. Zhromaždenie malo pestré zloženie, odrážajúce charakter katolíckeho spoločenstva vo Švédsku, zloženého z veľkej časti z prisťahovalcov. V krajine je len niečo vyše stotisíc katolíkov (1 %).
V homílii Svätý Otec predstavil svätosť ako pravé šťastie človeka. Zdôraznil, že každý je k svätosti povolaný, pričom pri napĺňaní tohto povolania si máme navzájom pomáhať.
Pripomenul pritom dve veľké kresťanské osobnosti Švédska: sv. Brigitu, ktorá je spolupatrónkou Európy, a sv. Máriu Alžbetu Hesselbladovú, ktorá neskôr v 20. storočí dokázala obnoviť rehoľu založenú svojou veľkou krajankou.
Pri svätej omši ako ceremoniár asistoval slovenský kňaz Mons. Ján Dubina, ktorý často sprevádza Svätého Otca na jeho apoštolských cestách.
Pred záverečnou modlitbou Anjel Pána ešte Svätý Otec krátko povzbudil veriacich v krajinách Škandinávie, aby boli soľou a svetlom vo svojom prostredí.

Záver návštevy
Potom už kroky Svätého Otca smerovali na letisko. Pri spiatočnom lete do Ríma odpovedal na otázky novinárov. V rámci štyridsaťminútovej tlačovej konferencie, ktorú moderoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Greg Burke, dominovali témy ako prijímanie utečencov, ekumenické vzťahy s turíčnymi kresťanskými spoločenstvami a prítomnosť charizmatických hnutí v Katolíckej cirkvi, výzva sekularizácie Európy, otázka svätenia žien, postoj Vatikánu k politickej kríze vo Venezuele či boj proti obchodovaniu s ľuďmi a modernému otroctvu.
Svätý Otec sa poďakoval Švédsku za pohostinnosť voči utečencom a zároveň zdôraznil nevyhnutnosť spájať prijatie cudzincov s ich integráciou do miestnej kultúry. „Neslobodno si zatvoriť srdce pred utečencom, ale žiada sa aj rozvážnosť predstaviteľov vlády,“ povedal a vyjadril porozumenie s rozhodnutím súčasnej švédskej vlády obmedziť prijímanie z kapacitných dôvodov a tiež s krajinami, ktoré si po zvážení svojich reálnych možností integrovať cudzincov stanovili určité hranice v ich prijímaní.

One comment on “Svätý Otec vo Švédsku
  1. Tibor Krenicky píše:

    pozoruhodné bolo aj to, že tam v rámci viacdennej návštevy vôbec neplánoval katolícku bohoslužbu…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *