Nerozumnosť bezbožných

KATECHÉZA (Pavol Burda) Ak by sme čítali Bibliu ako noviny, niektoré skutočnosti by zneli šokujúco. Titulok 53. žalmu by určite upútal pozornosť rovnako ako titulky z novín o tragédiách či zveličených udalostiach zo života smotánky. Noviny by napísali: V Biblii sa píše: „Boha niet!“
Nedočítali by sme sa o pozadí tohto výroku. Miestom, kde vysvetlenie nájdeme, je samotný žalm. Dávid šokujúcu vetu vložil do srdca človeka, ktorého nazval bláznom. Pán v tomto žalme hľadí na ľud a skúma, či niekomu chýba. Nechýba. Ľudia na neho zabudli, a práve tento stav nazýva žalmista bláznovstvom – životom v chaose, bez pravidiel, bez autority, bez Boha a jeho zákonov. Cestu z tohto zablúdenia človek hľadá cez vlastný zákon. Dávid veľmi silným obrazom ľudí, ktorí „požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb“, opisuje nielen vtedajšiu situáciu, ale prorocky vidí aj dnešok. Na prvý pohľad tento obraz vyzerá hrôzostrašne. Kto by predsa dnes požieral ľudí?! Keď ho však budeme čítať ako obraz – za chlebom by sme mohli vidieť naše nasýtenie, uspokojenie či pokoj v rodine. A kvôli tomuto chlebu sme ochotní urobiť takmer všetko – posúvať hranice života a smrti, rozlišovať medzi plodom a zhlukom buniek, tvrdiť, že o tom, či dieťa príde na svet, môže rozhodovať žena. Pre chlieb posielame na smrť Boží ľud – nenarodených. Božia odpoveď na dôvody, ktorých dokážeme vyprodukovať veľké množstvo (finančná situácia, nepripravenosť rodičov, kariéra, možná choroba dieťaťa), je jasná: „Trasiete sa o to, o čo sa báť netreba“ (v. 6).
Nie je to podobne aj pri slabých, chorých, nevládnych? Trasieme sa o svoju budúcnosť, a preto ju nedoprajeme iným. A tak v bláznovstve bezbožnosti trúsime okolo seba kosti. Čo by nám povedali tieto kosti, keby sme im dali hlas? Azda by nám pripomenuli, že i my sami sme rovnako krehkí. Alebo by upozornili spolu so slovami žalmu, že príde čas, keď sa situácia otočí a kosti utláčateľov roztrúsi Boh (v.7).
Žalm sa končí výkrikom: „Kiež príde Izraelu spása zo Siona!“ Vyvolený ľud túži po Božej prítomnosti, po záchrane. Ľud, ktorému dal život sám Boh, volá po vyslobodení zo zajatia. A toto zvolanie nie je len ozvenou dávneho žalmu, je aj túžbou dneška. Aj dnes volá mladý Izrael – prehliadaný Boží ľud – spolu sa starým Jakubom – nevládnymi, čo sa opierajú o palicu.
Biblia nie sú včerajšie noviny, ktoré vyhodíme do koša, pretože správy v nich nie sú aktuálne. Slová Písma sa ukazujú ako vždy platná pravda o tom, že človek si sám nestačí – nedokáže si vytvoriť zákony, ktoré ho privedú k úplnému šťastiu. A tak by pravdivejším titulkom bolo: Klamú nám, keď tvrdia, že Boha niet!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *