ROK MILOSRDENSTVA (Dominika Katarína Fedorová SNPM) Žijú si ako v raji… Tieto slová v nás zvyknú navodiť predstavu šťastného, spokojného, radostného života a, hlavne, naplneného láskou. Nie div, veď Sväté písmo popisuje život prvých ľudí v raji práve takto.
Je však prekvapujúcou skutočnosť, že si z riadkov prvých kapitol Knihy Genezis, ak ostaneme iba pri litere, nemôžeme do hĺbky vychutnať krásu vzťahu Adama a Evy s ich Stvoriteľom. Nie je teraz dôležité stanoviť, či ide o historický, alebo obrazný zápis, skôr je zaujímavé hľadať pozadie tohto príbehu. Prečo vôbec prišlo zo strany Boha k tvoreniu sveta, vesmíru, zeme… a nakoniec človeka, koruny všetkého tvorstva? Púšťať sa do veľkých teologických úvah v tejto oblasti by bolo nanajvýš opovážlivé. Stačí prejsť, vlastne preskočiť, skoro na koniec Svätého písma, kde apoštol a evanjelista Ján veľmi jasne konštatuje: „Boh je láska…“ (1 Jn 4, 8b).
Prekypujúca radosť, pokoj, harmónia života Trojjediného Boha, láska, ktorou je on sám, akoby vytryskli von a stali sa viditeľnými vo všetkom stvorenstve. Boh tvoril z lásky, z túžby dopriať spoluúčasť na tom, čo žije on sám v sebe. To je tá chuť života prvých ľudí v raji, ktorú nenájdeme v písmenách. Takto žili Adam a Eva, obaja sa mohli neustále radovať, vychutnávať si prítomnosť Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade. Mohli žasnúť nad krásou toho, ktorý ich stvoril na svoj obraz a svoju podobu. Videli Božiu tvár. Mohli rozumieť všetkým vzťahom, do ktorých vstupoval, či už s človekom, alebo s iným stvorením. V raji bol Boh viditeľne niekym lákavým, pozývajúcim k životu s ním. Človekovi, stvorenému na jeho obraz, ponúkal výsadu stať sa mu podobným.
„Budete ako Boh.“ (Gn 3, 5b) Týmto klamstvom, takým podobným pravdivému cieľu života ľudí, sú oni nakoniec nalákaní zapochybovať o Bohu, o jeho láske i o jeho úprimnosti. Stačilo uveriť diablovi! Takáto krátka nevera i „neviera“ úplne mení ich život. K šťastiu a radosti im nepomôže žiadne zošívanie prikrývok na svoju hanbu z akýchkoľvek nápaditých a krásnych materiálov, nech by to boli figové listy alebo záplava nádherných kvetín. Stále pôjde o prikrývanie vnútorného nepokoja a nešťastia. Jediný, kto vie vrátiť človekovi nádej na život v láske a kráse, je ten, z ktorého ruky vyšli.
„Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo a tvoja vernosť až po oblaky.“ (Ž 108, 5) Boh nedokáže byť neverný. Ani v raji, ani v ďalších dejinách spásy, či už všeobecných, alebo v živote jednotlivca. Prisľubuje potomstvo ženy, novej Evy! Príde Mesiáš, ktorý rozšliape, rozdrví a zničí moc satana! Zvíťazí nad ním svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Bude to Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Sníme hriech z každého srdca, ktoré sa k nemu obráti a uverí evanjeliu, nech je to srdce hociktorého človeka, tvoje či moje. Toto bude návrat do raja.
