«««             »»»

Ako sa robi(lo) Slovo

 

· tlač časopisu sa za 50 rokov skrátila z týždňov na dva dni ·
· grafické trendy sa často vracajú ·
· vďaka kvalitnejšej tlači dokážu byť dnes snímky v časopise rovnako kvalitné ako fotografie ·
· elektronické časopisy obsahujú aj ďalší mediálny materiál, ako je hudba a film ·

 

PÍSANIE TEXTU

Dnes sa na písanie väčšiny textu používa smartfón. Množstvo správ, diskusných príspevkov či iba odkazov zdieľame prostredníctvom písania textu na dotykovej obrazovke. Postupne sa tento trend dostáva aj do písania príspevkov pre časopisy, keďže prechádzajú na elektronickú formu. Rýchlosť zdieľanej informácie je dôležitejšia než obsah a jej kvalita. No vždy to tak nebolo. Ak nespomíname písanie perom priamo na papier, najčastejším spôsobom počas minulého storočia bolo písanie textu na písacom stroji. Zabezpečila sa tak jasná čítateľnosť textu. Medzi písacím strojom a smartfónom je však ešte klávesnica klasického počítača či notebooku. Takto písaný text je dnes z hľadiska jeho profesného uplatnenia dominantný. Je text ako text? Nie! Spôsob písania textu ovplyvňuje jeho kvalitu. Rýchlo písaný text na smartfóne sa nedá porovnať s cieleným písaním textu na písacom stroji, kde každá zmena myšlienky znamenala výmenu celej strany. Autor teda už pri prvých slovách mal nielen jasnú koncepciu, ale v hlave a neraz i na papieri jasný text, ktorý iba upravil do všeobecne zrozumiteľnej podoby.

 

FOTOGRAFIA

Podobne ako s textom je to aj s fotografiou. Kým v minulosti sa robili kvalitné snímky v ateliéroch (dnes vysokocenené diela), dnes na fotografovanie najčastejšie používame smartfón, často bez prípravy. Snímky zo smartfónu sú natoľko kvalitné, ako je kvalitný prístroj a schopnosť fotografa využívať naplno všetky jeho možnosti. Koncom minulého storočia sa bežne fotografovalo na film. Film alebo fotografia sa následne pre tlač digitalizovali. Dnes je výsledkom fotografovania už súbor digitálnych dát. Pri fotografovaní je veľmi dôležité vždy využívať prístroj na maximum – najväčšie rozlíšenie a v interiéri čo najnižšie ISO. Pri bežných smartfónoch sa treba vyhnúť foteniu v interiéri, pretože dochádza k posunu farieb a kvôli vysokému ISO vytváraniu šumu na fotografii. Napriek rozvoju smartfónov sú aj dnes najlepšie fotografie z prístrojov, ktoré na zobrazenie scény v hľadáčiku využívajú zrkadlo.

 

REDAKCIA

Každý text, ktorý má byť publikovaný, potrebuje redakčnú úpravu. Tá odstráni prebytočný text a neraz aj overí informácie obsiahnuté v texte. Medzi redakčnú prácu patrí aj jazyková a štylistická úprava textu alebo v cirkevných periodikách cenzúra. Dnes je tento proces omnoho jednoduchší, keďže sa využívajú široké možnosti moderných technológií. V prvom rade ide o digitálny text, do ktorého sa môže priamo zasahovať. Veľkou výhodou dnešnej redakcie je online prenos dát či ich zdieľanie. To všetko umožňuje zrýchlenie práce s textom. V minulosti, ak bola redakcia roztrúsená, musel text napísaný na papieri strojom či vytlačený z počítača fyzicky prekonávať desiatky kilometrov. Podobne to bolo aj s autorizáciou textov, ktorá trvala neraz týždne. Dnes pri dobrej vôli je to iba niekoľko minút.

 

PRÍPRAVA NA SADZBU

Každá strana časopisu je len a len vymedzený priestor, ktorý je schopný absorbovať iba isté množstvo dát, či už vo forme textu, grafických prvkov, alebo fotografií. Každé navyšovanie alebo znižovanie množstva dát zákonite vedie k znižovaniu kvality. Preto sa už od čias kníhtlače používali rôzne spôsoby, ako ešte pred jeho samotnou sadzbou zistiť rozsah textu, ktorý bolo treba vytlačiť. Najideálnejším spôsobom je vypočítať počet znakov vrátane medzier. Na tento účel musela redakcia kedysi všetky texty prepísať manuálne na stroji do tzv. normostrán, teda 30 riadkov s maximálne 60 údermi, znakmi. Potom cez tabuľky redaktor navrhol umiestnenie textu a veľkosť fotografie či iba jej výrez označením priamo na fotografiu. Tá sa následne zaslala do výroby, kde z nej urobili zrkadlový obraz na kovovom podklade, podobne ako je to v prípade pečiatky. Dnes, keď sa využíva digitálna sadzba, veľká časť tejto namáhavej činnosti odpadá. Na získanie počtu znakov netreba prepisovať texty. Slúžia na to jednoduché príkazy v textových editoroch. Podobne netreba pripravovať fotografiu špecifickým spôsobom na tlač. Stačí jej kvalitná digitálna verzia.

 

SADZBA

Sadzba pri kníhtlači v podstate spočíva vo vytvorení veľkej pečiatky, ktorá sa skladá z častí obsahujúcich text, grafické prvky a kovové štočky fotografií. Spočiatku sa text sádzal ručne, písmeno po písmene. V časoch začiatku vydávania časopisu Slovo sa však už používal omnoho rýchlejší spôsob sádzania, keď na klávesnici stroja sádzač písal celý riadok textu. V stroji sa následne jeho zrkadlový obraz odlial z olova. Takto koncipované riadky sa spolu s ďalšími prvkami fyzicky spájali do stránok. Tento spôsob prípravy bol síce omnoho rýchlejší, ale zdraviu natoľko škodlivý, že máloktorý sádzač sa dožil dôchodku. Dnes sadzba prebieha na počítači. Tu sa v digitálnom priestore spájajú všetky prvky, ktoré pomocu grafických programov grafik umiestňuje na jednotlivé stránky. Odpadá ťažká manuálna a životu nebezpečná práca. Výsledkom takejto práce je digitálny súbor, najčastejšie s označením pdf. Ten sa zasiela do tlačiarne, kde na základe dát docháda k finalizácii sadzby. Kedysi sa tu spôsobom podobným ručnému vyvolávaniu fotografie osvetľovali kovové platne – kovolisty. Dáta sa zrkadlovo vytlačili na pauzáky či priesvitné fólie, a tie sa manuálne prikladali priamo na kovolisty. Výsledkom bol veľmi tenký kovolist, kde plochy určené na nános farby jemne vystupovali nad ostatné. Bola to teda veľmi veľká, ale tenká pečiatka. Dnes je tento proces zautomatizovaný a stroje už priamo z dát tlačia hotové kovolisty.

 

TLAČ

Podstata tlače sa v priebehu stáročí nezmenila. Formou zrkadlového obrazu sa na papier prenáša farba, ktorá na ňom zaschne. Takto sa môžu prenášať viaceré farby. Pri použití všetkých základných tlačiarenských farieb (CMYK – cyan, magenta , yellow, black – azúrová, purpurová, žltá a čierna) dochádza k vytvoreniu plnofarebného obrazu. Kým kníhtlač bola náchylná na nepresnosť a samotná tlač bola pomalá, dnešné spôsoby ofsetovej tlače sú presné a rýchle. Časopisy s veľkým nákladom sa tlačia v rýchlejších rotačných tlačiarňach, kde sa nevyužívajú jednotlivé hárky papiera, ale jeho celé niekoľkokilometrové kotúče.

 

FINALIZÁCIA

Vytlačené hárky sa v minulosti ručne skladali a vkladali jeden do druhého. Takto poskladaný časopis sa podľa potreby ešte ručne orezával na požadovaný formát. Dnes je celý tento proces zautomatizovaný. Táto automatizácia prebehla postupne. Výsledkom sú dva kroky pri finalizácii časopisu – jeho skladanie do požadovaného formátu a druhý krok v sebe spája vkladanie hárkov, zošitie drôtom a orezanie.

 

DISTRIBÚCIA

Posledným krokom pri tvorbe časopisu je jeho distribúcia. V prípade voľnopredajných časopisov je to už na marketingovej stratégii jednotvých kolportérskych firiem a novinových spoločností či jednotlivých stánkov. Časopisy zvyčajne doručujú veľké spoločnosti, prípadne Slovenská pošta. V prípade priameho adresného doručovania má najmä v dedinách a malých mestách monopol Slovenská pošta. Je to dané tým, že doručuje viacero služieb občanom a tlač je iba jednou z nich. Na správne doručenie časopisu musí byť vždy vypísaná úplná adresa. Hotové časopisy sa balia a štítkujú v tlačiarni. Niektoré firmy na to majú strojové zariadenia. Zdá sa, že je to jednoduchý proces, ale Slovenská pošta má pravidlá, ktoré do značnej miery prenášajú časť práce spojenej s distribúciou na objednávateľa služby. Ide o komplikovaný systém balenia malých zásielok do väčších zväzkov podľa ich celkového počtu vo zväzku. Štítky sa dnes vytvárajú z databázových programov, v ktorých sa spracúvavajú adresy odberateľov časopisu. Kedysi to bol manuálny proces, a tak mnohí vydavatelia na to využívali služby PNS (Poštovej novinovej služby). Ak redakcia vydáva elektronický časopis, tlač a finalizácia časopisu odpadajú a mení sa i distribúcia. Dokonca v prípade, že sa vydáva iba elektronický časopis, dochádza aj k ďalšej finančnej úspore, keďže menšie fotografie, ktoré na jeho tvorbu stačia, bývajú vo fotobankách lacnejšie. Grafický upravený časopis sa prevádza do jedného zo zobrazovacích formátov, a tak sa buď zasiela e-mailom, alebo sa sprístupňuje adresátovi na vybranom webe. Odpadajú tak výdavky na jeho reálnu výrobu a distribúciu. Toto je jedna z ciest pre úzkošpecializované časopisy s nízkym nákladom či informačné portály.

 

 

 

«««             »»»

oficiálny časopis Gréckokatolíckej cirkvi