Modlitba a práca všetko premôžu

Zo skúsenosti však vieme, že v našom vedomí aj podvedomí žije mnoho emócií, myšlienok a prežitkov, ktoré sa neprejavujú v každej chvíli. Aj keď niekoho veľmi milujeme, sú momenty, keď to necítime, no vieme, že to v nás je. To isté platí aj o našom vzťahu k Bohu: niekedy je pre nás ťažké žiť vierou, nádejou a láskou. Vtedy sa nemáme riadiť pocitmi, ale poznaním. Máme veriť, že viera, nádej a láska v nás sú, aj keď to práve necítime; uvedomovať si, že Boh nás vždy miluje a je prítomný v našom živote, aj keď to nevnímame.

Keď príde suchopárnosť, keď sa nám zdá, že naša modlitba je neúprimná a že ju konáme len zo zvyku – čo vtedy robiť? Je vtedy vhodné prestať sa modliť, kým sa znovu nevráti modlitebný duch? Ale ako budeme vedieť, kedy to bude? Možno nikdy. Veľké nebezpečenstvo a pokušenie je nechať sa zviesť túžbou po dokonalej modlitbe, keď sme od nej ešte ďaleko. Keď príde takýto moment, namiesto toho, aby sme sa prestali modliť, je dôležité urobiť akt viery a v modlitbe pokračovať. Môžeme Pánovi aj priamo povedať: „Som znechutený, už sa neviem modliť ako kedysi, naozaj. Prijmi, Pane, toto moje ‘hovorenie’, túto modlitbu bez emócií a bez prežívania, a pomôž mi.“ Vtedy prinášajme Bohu aspoň množstvo modlitby, ak mu nevieme priniesť jej kvalitu. Samozrejme, lepšie je povedať dve slová „Pane, zmiluj sa“, povedať ich vedome a s hlbokým porozumením, než ich opakovať stovky ráz – no k takejto vedomosti často ešte nedozrievame.

„Kvantitatívna“ modlitba znamená: v čase sucha a skleslosti je dôležité zachovať svoje modlitebné pravidlo. Prijať realitu, že je to zatiaľ len odriekanie modlitieb. Veď svätí Otcovia hovorili, že Duch Svätý je prítomný tam, kde je modlitba. Apoštol Pavol píše, že nikto nemôže nazvať Ježiša Pánom, iba v Duchu Svätom (porov. 1 Kor 12, 3). Keď príde čas, Duch Svätý sa prihlási a naplní našu trpezlivú modlitbu obsahom a hĺbkou. V takých chvíľach „skleslosti“ či pocitu Božej neprítomnosti treba použiť silu vôle: modliť sa podľa viery, nie len podľa pocitov. Modliť sa vierou, ktorú máme, modliť sa rozumom, keď srdce nehorí.

V obdobiach sucha, keď sa modlíme len vďaka úsiliu, je pre nás najdôležitejšia vernosť a stálosť. Silou vôle, bez ohľadu na pocity, vstupujeme do Božej prítomnosti a obraciame sa na neho, lebo on je Boh a my sme stvorenie. Nech cítime v tej chvíli čokoľvek, on je náš Boh a my sme jeho stvorenie, on je náš Stvoriteľ a Pán. On jediný môže dať plnosť života.

PROBLÉM JE PRÍLEŽITOSŤOU PRE ZÁZRAK

Stále máme nejaké problémy. Jedny vyriešime a prídu ďalšie – jedny končia, iné vznikajú. Navyše v nás žije ilúzia, že raz príde chvíľa, keď problémy nebudú, keď nastane svätý pokoj.

Keď som uvažoval o pokoji, došiel som k tomu, že slovo „pokoj“ má rovnaký koreň ako slovo „pokojník“. Skutočný pokoj majú teda len mŕtvi. My, kým žijeme, tento pokoj nemáme, lebo vždy budeme mať nejaké ťažkosti a problémy.

Čo s nimi teda robiť? Chceme ich vyriešiť, aby bolo „ticho a mier“, ale ony sa vracajú znova a znova. Som hlboko presvedčený, že problémy a ťažkosti nám Boh dopúšťa. Veď sa hovorí: „Kým nezahrmí, človek sa neprežehná.“ Kým nepríde ťažká životná situácia, človek sa nezastaví a nezačne premýšľať o svojom živote. Pozrime sa, ako nás práve ťažké chvíle menili: menili náš pohľad, presvedčenia, prístup. Preto keď príde ťažká situácia, pamätajme: Boh vstupuje do nášho života.

A ešte niečo: všetky zázraky začínali problémom. Stačí otvoriť Sväté písmo. V evanjeliu mal niekto problém – a do tej situácie vstúpil Pán a urobil zázrak. Teda keď máme problém, je to dobrá príležitosť, aby Pán urobil zázrak; je to dobrá príležitosť obrátiť sa v modlitbe na Boha a prosiť o pomoc. Čím viac problémov máme, tým viac môže Boh konať; čím viac starostí, tým viac má Boh príležitostí konať v našom živote.

Nebojme sa problémov. Nikdy sa ich nebojme. Práve v problémoch buďme ešte otvorenejší Bohu v modlitbe. Chápme: čím väčší problém, tým väčší zázrak a znamenie chce Pán urobiť v mojom živote. Čím väčším hriešnikom som, tým viac môže Pán dať, aby som sa stal veľkým svätým. Máme príklady svätého Augustína či Márie Egyptskej: Boh z veľkých hriešnikov robil veľkých svätých a spravodlivých. A z problémov opísaných v Písme robil veľké zázraky. Tak aj v našom živote: ak máme problémy a ťažkosti, je to dobrá príležitosť, aby Pán urobil niečo veľké a znamenité.

Zdroj: Aleksijčuk, Benedikt: Škola modlitby. Ľviv: Svičado, 2020