320 rokov od slzenia ikony v Šašovej

Prvá písomná zmienka o obci pochádza zo 16. storočia. Podobne ako mnohé iné dediny bardejovského regiónu, aj táto obec bola osídlená rusínskym obyvateľstvom, ktoré si zachovalo svoju vieru, liturgické dedičstvo a úctu k svätým ikonám. Práve v tomto prostredí sa postupne formovala aj tradícia pútnického miesta, ktorá pretrváva až do súčasnosti.

Dominantou obce je murovaná cerkev zasvätená Zosnutiu Presvätej Bohorodičky. Táto cerkev bola postavená v roku 1842. S jej výstavbou sa spája zaujímavá legenda. Miestni obyvatelia sa snažili odkúpiť pozemok potrebný na stavbu novej cerkvi, no majiteľ pozemku – istý Juraj Gundelfinger – dlhodobo odmietal pôdu predať, i keď mal dosť zeme. Podľa legendy sa však práve na tomto mieste, kde dedinčania plánovali postaviť novú cerkev, opakovane ukázala ikona Presvätej Bohorodičky. Táto udalosť zjavenia sa milostivého obrazu Božej Matky na jeho pozemku sa ho dotkla tak, že sa nakoniec rozhodol svoj pozemok darovať, aby na ňom mohol stáť nový chrám. Veriaci sa tak pustili do stavby murovanej cerkvi, ktorá je dnes dominantou obce a stala sa duchovným centrom širokého okolia. Len čo ju dokončili, umiestnili v nej na bočnom oltári aj svoj drahokam – milostivú ikonu Presvätej Bohorodičky.

Čo preslávilo túto malebnú obec a čo zapríčinilo, že sa o nej hovorilo až v Ríme?

V obci Šašová sa kedysi nachádzala drevená cerkev zasvätená Zosnutiu Presvätej Bohorodičky, ktorá bola postavená okolo roku 1700. O šesť rokov neskôr sa v tomto drevenom chráme začali odohrávať nezvyčajné javy. Ikona Božej Matky s dieťaťom Ježišom v náručí, nachádzajúca sa na ikonostase, začala roniť krvavé slzy. Tieto slzy nevytekali z očí Božej Matky, ale z písmen IC XC, ktoré boli na ikone. O týchto udalostiach nachádzame zmienku aj v kanonickej vizitácii mukačevského biskupa Michala Olšavského z roku 1750, ktorý zapísal: „Hovoria, že obraz Prečistej Panny Márie slzil približne pred 44 rokmi prvýkrát z písmen IC XC, napísaných na patričnom mieste. Krvavé kvapky tiekli celý týždeň. Na tento zázrak sa prišiel pozrieť gróf Aspremont so svojím dvorom a ďalší páni. Neskôr sa hovorí, že obraz Blahoslavenej Panny Márie znova plakal po piatich rokoch, o čom zosnulý biskup Hodermarský údajne vykonal vyšetrovanie, proti ktorému sa nič nezistilo.“ V súvislosti s týmito udalosťami a ikonou v Šašovej sa spomínajú mimoriadne uzdravenia a vypočutia modlitieb. Ich skúmanie a pravdivosť boli pravdepodobne potvrdené, o čom svedčí aj apoštolské breve pápeža Pia VI. z 30. júna 1779, ktorým boli pútnikom navštevujúcim šašovský chrám udelené plnomocné odpustky. Slávnostné vyhlásenie o odpustkoch udelených pápežom pre toto miesto bolo prečítané na púti v Šašovej 21. augusta 1779. Toto vyhlásenie nariadil mukačevský biskup Andrej Bačinský, pod ktorého právomoc v tom čase Šašová patrila.

Tu je dôležité poznamenať, že udelenie takéhoto privilégia nebolo bežnou záležitosťou a spravidla predpokladalo existenciu už rozvinutej pútnickej tradície. V tom čase tu už bola viac ako sedemdesiatročná tradícia pútí k divotvornej šašovskej ikone.

Po stáročia sa s touto ikonou spájali početné svedectvá o vypočutých modlitbách, obráteniach a uzdraveniach. Jej význam presahoval hranice samotnej obce a postupne priťahoval pútnikov z rôznych častí Šariša, Zemplína i susedného Poľska. V období, keď boli púte jedným z najvýznamnejších prejavov ľudovej zbožnosti, patrila Šašová medzi vyhľadávané duchovné centrá severovýchodného Slovenska. O tom všetkom svedčí aj to, že ikona bola vo svojom čase korunovaná. Aj keď po dnešný deň nemáme presnejšie informácie o jej korunovaní, pravdepodobne je prvou a najstaršou korunovanou ikonou na našom území.

Počas 19. storočia zaznamenalo pútnické miesto ďalší rozvoj. V blízkosti chrámu sa nachádza prameň, ktorému sú pripisované uzdravujúce účinky, najmä pri očných ochoreniach. V roku 1888 bola nad prameňom vybudovaná kaplnka, ktorá sa stala prirodzenou súčasťou pútnického areálu. Každoročne sa pri nej počas odpustových slávností svätí voda, ktorú si pútnici odnášajú do svojich domovov.

Napriek zložitým dejinným udalostiam 20. storočia, ktoré zasiahli život Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, sa úcta k Presvätej Bohorodičke v Šašovej zachovala. Veriaci naďalej prichádzali pred zázračnú ikonu prosiť o pomoc a ochranu. Po obnovení činnosti Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 sa pútnická tradícia opäť naplno rozvinula.

Histórii obce Šašová, ako aj tradícii putovania k šašovskej ikone sa s veľkým zanietením venoval blahej pamäti otec František Dancák. Pri príležitosti 660. výročia prvej písomnej zmienky o obci, ako aj 170. výročia postavenia Chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Šašovej napísal publikáciu pod názvom Šašová a jej zázračná ikona.

Aj dnes zostáva Šašová významným miestom mariánskej úcty. Každoročne počas odpustovej slávnosti v druhú augustovú nedeľu prichádzajú do obce stovky pútnikov. Pred divotvornou ikonou Presvätej Bohorodičky prednášajú svoje prosby, ďakujú za prijaté dobrodenia a čerpajú duchovnú silu do každodenného života. Toto tiché miesto ukryté medzi kopcami Nízkych Beskýd už celé stáročia vydáva svedectvo o živej viere, modlitbe a neustálej ochrane Presvätej Bohorodičky nad jej ľudom. Stáva sa tak hmatateľným živým svedectvom hlbokej mariánskej úcty a neustáleho pôsobenia Božej milosti v živote veriacich.