Keď je modlitba na prvom mieste

Prešiel deň, mesiac, roky – a v tomto prúde treba nájsť čas na pobyt s Bohom. Prečo? Ak sme s ním, investujeme svoje bytie do Pána, a Boh potom osvecuje naše chápanie: čo máme robiť a čo je v našom živote najdôležitejšie.

Iná vec je, keď si tu, na zemi, nenájdeme čas byť s Bohom, keď sa vyhýbame osobnej modlitbe ráno, lebo stále sa ponáhľame, a večer sme už uťahaní a Bohu sa dávame ako „vyžmýkaný citrón“, lebo sme sa celý deň vydali pozemským veciam. Prídeme k Pánovi a nemáme mu čo venovať. A predsa každý z nás chce byť vo večnosti s Bohom – a to, obrazne povedané, bude trvať dvadsaťštyri hodín denne. Ak sme sa nenaučili byť s Bohom, ak sme „neochutnali“ jeho prítomnosť, bude nás vôbec zaujímať byť s ním vo večnosti? To znamená, že nie sme pripravení na večnosť, na pobyt v nebeskom kráľovstve.

Modlitba je práve príležitosť stretnúť sa s Bohom, so večnosťou. A ak je toto stretnutie skutočné a pravdivé, také bude aj naše životné smerovanie. Budeme vedieť, čo robiť v našom jedinečnom živote. Modlitbu potrebujeme, aby sme rozumeli, ako používať vlastný život.

Keď sa pozrieme na svätých, vidíme, že každý z nich je jedinečný: každý spoznával Boha, budoval osobný vzťah s ním a napĺňal poslanie svojho života. Aj každý z nás má jedinečné poslanie; nikto z miliárd ľudí, ktorí žijú, žili alebo budú žiť, nemôže naplniť moje poslanie. A ja zas nemôžem naplniť poslanie niekoho iného. Preto čas na modlitbu nie je stratený čas. Čas, keď sa učíme tvoriť svoj jedinečný život, komu pomáhať a akým spôsobom, je jedinečný.

Boh má odpoveď a riešenie na všetko. Vie, čo nám má poradiť. A keď budú naše vzťahy s Pánom živé, oživne aj celý náš život. Keď modlitba zaujme dôstojné a pravdivé miesto, všetko v našom živote si nájde svoje miesto.

Parafrázujúc svätého Augustína: keď je modlitba na prvom mieste, všetko je na svojom mieste – v osobnom živote, v práci, vo farnosti. A keď na modlitbu niet času, vládne chaos.

Blahej pamäti patriarcha Ľubomír Huzar rád opakoval známu vetu: „Rob všetko, akoby všetko záviselo od teba; a keď sa modlíš, pamätaj, že všetko závisí od Pána.“ V dnešnom svete, keď má človek najmodernejšiu techniku – počítač, telefón – potrebuje aj prístup na internet. Vďaka nemu môže čerpať veľa informácií, nájsť odpovede, vybaviť množstvo vecí, niečo kúpiť, zaplatiť účty.

Rovnako to má byť aj s Pánom. Nech sme akokoľvek múdri, nech máme akékoľvek poznanie či skúsenosť, vždy sme obmedzení, lebo naše poznanie a skúsenosť je z minulosti. Každá situácia je nová a jedinečná. A len spojenie s Pánom nám dáva odpovede na mnohé neštandardné otázky. Preto si vždy máme nachádzať čas na modlitbu, na pobyt s Bohom – aby sme podobne ako svätí správne „investovali“ svoj život a prinášali ovocie.

MODLITBA AKO JEDINEČNÉ STRETNUTIE

Keď ide o modlitbu každého z nás, nezáleží na tom, či je to modlitba v chráme, alebo osobná. Najviac nás zarmucuje naša nepozornosť, nesústredenosť v modlitbe. Všetci sa na to sťažujeme. Problém je v tom, že celkom nerozumieme, čím modlitba je.

Modlitba je jedinečné stretnutie dvoch osôb: mňa ako osoby s Pánom. Nedá sa k nemu prinútiť ani jedna z týchto osôb. My nemôžeme prinútiť Boha, aby sa s nami stretával. A ani Boh nemôže prinútiť nás. Celý deň sme v zhone, a keď sa na päť či desať minút zastavíme, očakávame, že Pán sa s nami „hneď“ stretne. Lenže kde sme boli celý deň?

Preto je veľmi dôležité uvedomiť si, že modlitba je stretnutie mňa a Pána. A keď hovoríme o tomto stretnutí, musíme pochopiť, že nemáme nariekať na Boha, lebo on je vždy prítomný – to my zabúdame na jeho prítomnosť.

Modlitba je stretnutie, ktoré nám má pripomenúť stálu Božiu prítomnosť. Boh je vždy a všade. A práve to vyznávame v modlitbe „Kráľu nebeský“, keď hovoríme: „ktorý si všade a všetko napĺňaš“. Boh je všadeprítomný.

Problém je, že keď žijeme v materiálnom svete, veľmi rýchlo sa sami zmaterializujeme. Od rána do večera žijeme v tomto svete: máme povinnosti, úlohy, veci na vybavenie. A to nás formuje. Boh je však iný spôsob bytia. Preto je pre nás také ťažké stretnúť sa s Pánom a uvedomiť si jeho prítomnosť.

Keď teda začíname modlitbu, neponáhľajme sa hneď do textu ani do vlastných slov, ale najprv si uvedomme, pred Kým stojíme. Uvedomme si, že potrebujeme Božiu pomoc; bez Boha nemôžeme nič urobiť; a podľa slov apoštola Pavla: „V Bohu môžem všetko“ (porov. Flp 4, 13). Zapamätajme si, že potrebujeme Božiu pomoc, že bez Boha nezvládneme nič, že Boh je všemohúci a milujúci a vždy nám chce pomôcť.

MODLITBA AKO PRÍLEŽITOSŤ SPOZNAŤ BOŽIU VÔĽU

Modlitba je v našom živote niečo nesmierne dôležité a cenné. Kým to však sami nepochopíme, nikto nás o tom nepresvedčí. Modlitba je tiež príležitosťou na stretnutie s Bohom. Keď sa s ním stretávame, spoznávame Božiu vôľu – spoznávame, čo je skutočným dobrom pre mňa osobne i pre ostatných.

Každý z nás svoje dni nejako prežíva: včera sme prežili deň, dnes prežívame, zajtra prežijeme. Otázka však znie: ako tento život prežijeme? Ako ho využijeme? V živote si vážime mnoho vecí, ale nevážime si tento jedinečný život ako taký.

Aby sme teda svoj život prežili čo najlepšie, aby sme ho čo najlepšie použili, potrebujeme si nachádzať čas na modlitbu. Práve v modlitbe nám Boh odhaľuje, v čom spočíva skutočné dobro pre nás: čo je pre nás naozaj Božou vôľou, čo je užitočné a čo nie, čo je v našom živote dôležité robiť a čo nie, čomu má zmysel venovať úsilie a čas – a čomu nie.

Pozrime sa: často do niečoho vkladáme veľa síl a času, povieme si, že máme cieľ, a potom za tým cieľom ideme. Vkladáme do toho svoj život, zdravie, energiu, peniaze a veľa ďalšieho. A potom, keď to dosiahneme, zistíme a pochopíme, že to nebolo potrebné ani Bohu, ani ľuďom.

Modlitba nám teda dáva príležitosť byť s Bohom, ktorý nám osvecuje rozum, dáva jasnosť a pochopenie, čo je pre nás skutočným dobrom. Mnohí z nás to už zažili – a ja sám som to zažil neraz: keď Boh v modlitbe „odtrhol“ niektoré veci, ktoré ma trápili. Ten moment, keď do vedomia akoby prišlo svetlo a Boh ti ukázal, čo máš urobiť a čo nemáš.

Preto je modlitba dôležitá: aby sme poznávali, čo je skutočným dobrom pre nás, pre Boha a pre ľudí – teda aká je Božia vôľa.

AKÁ MODLITBA NÁS PRIBLIŽUJE K BOHU?

Myslím si, že najdôležitejšie je to, čo nás približuje k Bohu. Ak sa chceme priblížiť k Bohu, nie je najpodstatnejšie, akú modlitbu sa modlíme. Podstatné je používať to, čo nás k Bohu približuje. Ak čítaš Žaltár, rozjímaš nad ním a to ťa približuje k Bohu – je to dobré. Ak čítaš Sväté písmo a medituješ nad ním – aj to je dobré. Preto je dôležité hľadať, čo ťa robí bližším k Bohu, čo ti ho odhaľuje: v niektorých životných chvíľach to môže byť niečo, v iných niečo iné. Každému chutí niečo svoje a počas života sa „chute“ môžu meniť.

Zdroj: Aleksijčuk, Benedikt: Škola modlitby. Ľviv: Svičado, 2020