Najprv ovce, potom trón

Chýba tu reakcia otca a Dávidových bratov. Chýba tu oslava. Úžas nad veľkosťou udalosti, ktorá sa práve stala. Nič podobné sa nedeje. Samuel odíde a život pokračuje ako dovtedy. Dávid ďalej pasie ovce a všetci žijú svoju všednosť. Možno len kývli rukou a povedali si, že toto bola čudná návšteva. Ktovie.

Ani Dávid neutekal do paláca a nesnažil sa Saula zosadiť z trónu. Alebo ako v rozprávke Pyšná princezná, keď obuvník, ktorý si obliekol kráľove šaty, zrazu odmietne pracovať a namýšľa si, že šaty z neho urobili „niečo viac“. Dávid neodloží pastiersku palicu a kráľovské pomazanie preňho nie je dôvodom na pýchu či namyslené postoje. Ani nezačne otcovi a bratom vykrikovať svoje frustrácie, pripomínať im minulé krivdy či nárokovať si na satisfakciu alebo špeciálne správanie. Život ide jednoducho ďalej. Božie povolanie sa často potvrdzuje tým, že verne pokračujeme v tom, čo sme robili aj včera.

Muzikant alebo hrdina?

V ďalších riadkoch sa presúvame do kráľovského paláca a čítame, že Boží Duch odstúpil od kráľa Saula a odvtedy ho začal trápiť zlý duch. Sluhom napadlo riešenie – povolať niekoho, kto bude hrať na citare, aby pod vplyvom týchto tónov zlý duch ušiel a Saul mohol zažiť úľavu. Vtedy jeden z kráľových sluhov povie: „Videl som syna Izaja Betlehemského, ktorý vie hrať, udatného hrdinu, bojovníka, výrečného a driečneho. A Hospodin je s ním!“ (1 Sam 16, 18). Je zaujímavé, že kráľov sluha, niekto vzdialený, v ňom spoznal udatného hrdinu, bojovníka a muža, s ktorým je Boh. Videl to, čo Dávidovi najbližší nevideli. Pre rodinu bol len obyčajným synom, bratom.

Od citary k praku

Dávid službu prijme, príde do paláca a Saul si ho obľúbi (porov. 1 Sam 16, 21 n). Kedykoľvek zlý duch útočí na Saula, Dávid berie citaru, hrá a Saulovi sa uľaví. Až v tejto chvíli prichádza kapitola o Filištíncoch a ich obrovi Goliášovi. Príbeh, ktorý z katechizmu poznajú aj malé deti. Príbeh o tom, ako pastier Dávid v obyčajnom odeve s obyčajným prakom berie malý kamienok a porazí arogantného Goliáša jedným presným zásahom, čím preukáže aj hrdinstvo vo fyzickom boji.

Hrdinom dvakrát

Kapitoly 1 Samuelovej knihy nám ukazujú Dávida ako hrdinu vo fyzickom súboji s Goliášom, ale aj hrdinu v duchovnom boji so zlým duchom. Zdrojom sily a odvahy je, že Boh a jeho priazeň sú s ním. Pretože aj Dávid je s Bohom.

Hoci doma vnímali Dávida príliš obyčajne, kráľov sluha v ňom videl hrdinu a spoznal Božiu priazeň a blízkosť. A možno to nebol len tento jeden sluha. Možno takúto povesť Dávid niesol pred mnohými inými. Pretože to, čo nosíme v srdci, sa nedá skryť. Je to ako to mesto na návrší a svietnik, o ktorých hovorí v podobenstvách Ježiš Kristus. Životné úspechy a vonkajšie hrdinstvá pramenia z nášho vnútorného života a každodenného kráčania s Bohom a z jeho priazne. Aj samotná skutočnosť, že pri Dávidovej hre na citaru zlý duch utekal, odzrkadľuje Dávidovu pokoru, keď sa nespoliehal na seba, ale dovolil, aby cez neho konal Boh.

Kto je autoritou nad kráľom?

Neskôr je Dávid naozaj ustanovený za kráľa aj pred celým ľudom, nielen pred svojou rodinou. Nemusel sa na trón nanútiť sám. Boh sám potvrdil pravosť jeho pomazania v Betleheme, jeho kráľovskú autoritu. V Božom čase. Aj v tomto vidíme rozdiel medzi Saulom, ktorý podľahol tlaku okolia a nepočkal na Samuela napriek tomu, že mal od neho presné inštrukcie. Nebolo treba nič skúmať, stačilo poslúchnuť (porov. 1 Sam 13, 6 – 14). Nebol trpezlivý ale konal „po svojom“, nečakal na Božie načasovanie a nedôveroval mu. Chytal iniciatívu do vlastných rúk. Práve preto prišiel o svoje postavenie, lebo sa ukázal ako nepoužiteľný.

Zatiaľ čo Dávid presné inštrukcie od Samuela nemal. Nikto mu nepovedal, ako naložiť s pomazaním. Bol ale verný v kráčaní s Pánom a jeho duch bol poslušný (porov. „Navráť mi radosť z tvojej pomoci a duchom poslušnosti podopri ma!“ Žalm 51, 14). Čelil neistote, ale aj Saulovmu prenasledovaniu a útokom na jeho život. Mal však vzťah s Bohom, každodenný, priateľský, o čom svedčia všetky jeho žalmy. A tak ako kedysi kráľov sluha rozlíšil správne Dávidovo hrdinstvo a Božiu priazeň, Boh to potvrdzoval v každom jeho verejnom pôsobení.

Dve tradície – poznámka na záver

V poznámkach k tomuto textu čítame, že existujú dve tradície o tom, ako sa Dávid dostal na Saulov kráľovský dvor. Podľa jednej tam prichádza ako spevák a stáva sa kráľovým zbrojnošom. V tomto postavení sprevádza kráľa k Filištíncom a tam sa preslávi víťazstvom nad Goliášom. Podľa inej tradície ide Dávid najprv navštíviť svojich bratov, ktorí bojujú proti Filištíncom a prichádza k nim práve v čase, keď Goliáš arogantne vyzýva Izraelitov na súboj. Vtedy sa Dávid dobrovoľne prihlási a po hrdinskom víťazstve ho Saul prijme medzi svoju družinu. Nech už to bolo akokoľvek, nemení to nič na duchovnom posolstve v 1 Sam.

Foto: súčasný Betlehem, Pole pastierov v Betleheme, pastier na betlehemskej lúke (súkromný archív autorky)