Vatikán a lefebristi

Vieme, že Bratstvo svätého Pia X. uskutočnilo svoj zámer a vysvätili štyroch biskupov. Vysvätenie biskupov Kňazského bratstva svätého Pia X. predstavuje ďalší krok proti pápežovej autorite a prehlbuje existujúce rozdelenie v katolíckej cirkvi. To znamená, že v Cirkvi dochádza k prehĺbeniu bolestivého rozdelenia, ktoré trvá už roky a ktorého dôsledky ponesú veriaci. Čo presne znamená toto rozhodnutie, na koho sa vzťahuje a prečo argumenty Bratstva o „stave vyššej nutnosti“ nenachádzajú uznanie v očiach Cirkvi?

Dikastérium pre náuku viery vydala v tejto veci dva dokumenty. Prvým z nich je dekrét Dikastérie, v ktorom sa deklaruje trest exkomunikácie – a to jednak za trestný čin vysvätenia biskupov bez povolenia Svätej stolice, ako aj za spôsobenú schizmu. Táto exkomunikácia je automatická a nadobúda platnosť samotným skutkom (latae sententiae). Kánonické právo však predpokladá sprísnenie dôsledkov takéhoto trestu, ak je vyhlásený, t. j. oficiálne potvrdený a zverejnený. Je potrebné poznamenať, že v dekréte sa uvádzajú dva skutky. Prvým z nich je vysvätenie biskupov bez súhlasu Svätej stolice – kánon 1387 Kódexu kánonického práva. Trest exkomunikácie za tento skutok dostáva hlavný svätiteľ, teda biskup Alfonso de Galarreta, ako aj tí, ktorí od neho prijali biskupské svätenie – v dekréte sú uvedené mená štyroch biskupov, ktorí boli bezprávne vysvätení. Všetci z nich si privodili exkomunikáciu aj za druhý skutok – schizmu (kan. 1364 § 1 CIC). Na druhej strane biskup, ktorý bol spolusvätiteľom – Bernard Fellay – si privodil exkomunikáciu za schizmatický skutok a táto exkomunikácia bola tiež vyhlásená.

Okrem dekrétu vydalo Dikastérium aj Vysvetľujúcu nótu, v ktorej sa odvoláva na apoštolský list svätého Jána Pavla II. z roku 1988 a na dokument vtedajšej Pápežskej rady pre právne texty z roku 1996. V tejto poznámke sa vysvetľuje, že všetci „svätí správcovia“, teda duchovní patriaci do Kňazského bratstva sv. Pia X., sa nachádzajú v schizme, majú byť považovaní za schizmatikov a podliehajú exkomunikácii stanovenej právom za skutok schizmy. Je zaujímavé, že v treťom bode tejto nóty sa jasne potvrdzuje, že títo duchovní neoprávnene udeľujú sviatosti a že sviatosť pokánia, ktorú udeľujú, ako aj ich účasť na uzatváraní manželstva sú neplatné. Súčasne sa tým ruší povolenie vysluhovať sviatosť zmierenia, ktoré v roku 2015 udelil kňazom Bratstva pápež František a ktoré neskôr predĺžil až do odvolania. V minulosti to vyvolávalo určité nejasnosti, pretože o tom, že na týchto duchovných boli uvalené cirkevné tresty, sa hovorilo už dlho, a napriek tomu – hoci ich Cirkev považovala za schizmatikov – pápež im udelil oprávnenie spovedať. Z dokumentu vyplýva, že spomínaný dekrét pápeža Františka už nie je platný – kňazi z Kňazského bratstva sv. Pia X. teda nemajú oprávnenie ani na spovedanie, ani na asistenciu pri uzatváraní manželstiev.

Vo Vysvetľujúcej nóte je tiež zmienka o možných sankciách pre laikov. Cirkev zjavne nechce v tomto prípade unáhlene trestať všetkých laikov a zdôrazňuje, že každý prípad sa musí posudzovať individuálne. Exkomunikácii nepodliehajú tí, ktorí sa príležitostne zúčastňujú na bohoslužbách alebo náboženských obradoch, ktoré vedú schizmatickí kňazi patriaci ku Kňazskému bratstvu sv. Pia X.

V roku 1988, po konsekráciách vykonaných arcibiskupom Lefebvrom a vyhlásení exkomunikácie, Bratstvo tvrdilo, že tieto exkomunikácie vôbec neboli platné – pretože konalo v stave vyššej nutnosti, nemalo schizmatické úmysly a navyše uznáva pápeža, keďže ho uvádza v kanonickom modlitbe omše. Aj teraz zaznelo vyhlásenie, že to bude podobné: že aj keby Vatikán vyhlásil exkomunikáciu, v skutočnosti neexistuje. Samotné spomenutie mena Svätého Otca v eucharistickom kánone nestačí. Ak chceme uznať Petrov primát, musíme sa riadiť pokynmi pápeža, a nie len spomínať jeho meno. V tomto prípade akt vysvätenia biskupov bez súhlasu pápeža jasne ukazuje, že tu nie je miesto pre poslušnosť voči Svätému Otcovi.

Vo vysvetľujúcej nóte z roku 1996 Cirkev jednoznačne odmietla tvrdenie, že by trest exkomunikácie neplatil, pretože akt vysviacky bol vykonaný v stave vyššej nutnosti. Kánonické právo skutočne predpokladá možnosť zmiernenia, ba dokonca oslobodenia od kánonického trestu – o tom však nemôže rozhodovať samotný páchateľ, ale ten, kto o ňom vynesie rozsudok a posúdi situáciu. Tak vtedy, ako aj dnes, máme do činenia s jasným vyhlásením, že takáto exkomunikácia bola uvalená. Dikastérium pre náuku viery, plne si vedomé argumentov, ktoré na svoju obhajobu uvádza Bratstvo svätého Pia X., tieto argumenty odmieta.

V prvej Vysvetľujúcej nóte z roku 1996 sa jasne uvádza, že nikdy nemôže nastať situácia, kedy by bolo potrebné vysvätiť biskupa proti vôli Svätého Otca, hlavy biskupského kolégia. V skutočnosti by to znamenalo možnosť „slúžiť“ Cirkvi prostredníctvom útoku na jej jednotu v takej zásadnej veci, akou je vysvätenie biskupov. A vtedy, v rokoch 1988 a 1996 – najprv Ján Pavol II., potom Pápežská rada pre právne texty – a teraz Dikastérium pre náuku viery, túto argumentáciu jasne odmietajú.

Zdroj: Vatican News; Gość Niedzielny